Prie­merný Slo­vák spot­re­buje ročne až 466 ľah­kých ige­li­to­vých ta­šiek – teda ige­li­tiek. Slo­ven­ský brand Tasch­kēn si pred­sav­zal zní­žiť toto číslo. Po­núka ručne šité ná­kupné taschky, kto­rými pri­náša ne­tra­dič­ným spô­so­bom os­vetu v ob­lasti eko­ló­gie.

Toh­to­ročná jar so se­bou pri­náša nie­len nové vône a farby, ale aj slo­ven­ský brand Tasch­kēn v no­vom šate. Ofi­ciál­nou am­ba­sá­dor­kou ná­kup­ných tas­chiek (ta­šiek), sa to­tiž stala slo­ven­ská mo­de­rá­torka Adela Vinc­ze­ová. Udr­ža­teľná móda tak na­berá na Slo­ven­sku nový roz­mer. Kva­litné látky do­váža až z ta­lian­skeho mesta Cap­ri­olo a každú taschku ručne šijú jeho kraj­čírky v čes­kom Vim­perku a Prahe. Tasch­kēn zá­ro­veň ako prvý brand na Slo­ven­sku úplne strans­pa­ren­tnil cenu svo­jich pro­duk­tov. Stal sa tak pop­red­ným pred­sta­vi­te­ľom udr­ža­teľ­nej módy na Slo­ven­sku. Brand oslo­vuje čím ďa­lej, tým viac ľudí a za­čína spolu so zná­mymi osob­nos­ťami a umel­cami spo­lu­pra­co­vať na nie­koľ­kých kam­pa­niach.

„To, čo robí Tasch­kēn je sym­pa­tické a mys­lím si, že čím viac to bude nie­kto ro­biť, tým viac to bude ľu­ďom pri­pa­dať pri­ro­dzené a budú si to žia­dať sami. Je to pod­net pre ľudí, ako si možno veci vá­žiť viac. Te­raz nám príde všetko sa­moz­rejmé,“ tvrdí am­ba­sá­dorka brandu Adela Vinc­ze­ová, známa slo­ven­ská mo­de­rá­torka.

Práve kú­pou Ade­li­nej taschky zá­kaz­níci pod­po­ria vý­sadbu stro­mov v ohro­ze­ných le­soch na zá­pad­nom Slo­ven­sku. Tasch­kēn da­ruje 5 € z ceny kaž­dej pre­da­nej taschky “Less is more” ne­zis­ko­vej or­ga­ni­zá­cii BROZ (Bra­ti­slav­ské re­gi­onálne ochra­nár­ske zdru­že­nie) na vý­sadbu sa­de­níc stro­mov. BROZ za­bez­pečí vý­sadbu v je­sen­ných me­sia­coch tohto roka. Zá­kaz­ník na­vyše do­stane ako po­ďa­ko­va­nie cer­ti­fi­kát s vlast­ným me­nom a lo­ka­li­tou vý­sadby. Cer­ti­fi­kát mu bude pri­po­mí­nať, že aj on je sú­čas­ťou na­šich le­sov. Tasch­kēn svoju vý­robu, pre­daj a os­vetu be­rie zod­po­vedne a aj v tomto prí­pade strans­pa­rentní nie­len cenu, ale aj celú spo­lu­prácu.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

 

Čo ťa ešte čaká v tomto roku? A na čo sa te­šíš naj­viac?

Te­ším sa, že som si ten­to­krát pa­ra­doxne na­sta­vila me­nej práce a že sa mi ko­nečne po­da­rilo nájsť spô­sob ako. Na­učila som sa ho­vo­riť nie. Te­ším sa na do­vo­lenky a vý­lety, ktoré mám už te­raz na­plá­no­vané. A te­ším sa na “ne­pra­covné” pro­jekty, no o tých ešte na­te­raz po­ml­čím.

 

Je to ne­jaké tvoje nové know-how alebo ta­jom­stvo, ako si na na­učila ho­vo­riť nie?

Ja som člo­vek po­stup­nosti. Všetko v ži­vote sa učím po­stupne. Nie som ten typ veľ­kých “aha mo­men­tov”. Jed­no­du­cho som za­čala ube­rať a vždy si oveľa prí­snej­šie ho­vo­rím, či ten pro­jekt, do kto­rého idem, má na­ozaj zmy­sel, urobí mi to ra­dosť alebo to ro­bím len pre pe­niaze. Zis­tila som, že všetky upra­to­va­nia v ži­vote pod­po­rujú ďal­šie vzá­jomné upra­to­va­nia. Za­čala som si upra­to­vať už kon­com mi­nu­lého roka v byte – “vy­an­tik­va­riá­to­vala” som si veci a po­su­nula som ich ďa­lej. Tak sa mi to pa­ra­lelne deje cel­kovo aj v mo­jom vnútri.

 

A pa­ra­doxne tu te­raz se­díš s nami a ideš sa stať na­šou sú­čas­ťou.

Áno. Treba ale po­ve­dať, že po­dobné veci som ro­bila aj pred­tým, len to bolo vo väč­šom roz­sahu. Tiež treba po­zna­me­nať, že v mi­nu­losti by som sem už ho­dinu meš­kala.

 

Aj na­priek tomu, že sa sna­žíš ubrať, tvoj “sche­dule” musí byť stále na­ful­lo­vaný. Prečo si sa roz­hodla pre Tasch­kēn, čo ťa pre­sved­čilo?

Sú rôzne po­nuky a áno, na­ozaj ich mám veľmi veľa. Ale aj toto je jedna z vecí, čo sa učím – ho­vo­riť nie aj nie­kto­rým skve­lým ná­pa­dom a pek­ným myš­lien­kam. Zis­tila som, že svet síce ne­spa­sím, ale po­kiaľ si to viem pekne za­de­liť, má to zmy­sel. Asi aj preto, že sama som v tomto ešte trošku “ne­pre­bu­dená”. Mám po­cit, že čím viac sa do da­nej témy po­no­rím ak­tívne a ve­dome, o to skôr to zme­ním aj vo vlast­nom ži­vote. Na dru­hej strane som dlho rie­šila do čoho mám vlastne zbie­rať od­pad, keď sa mi ige­litka zdala ako je­diná cesta. Vik­tor však ob­ja­vil roz­lo­ži­teľné plas­tové tašky, ktoré ob­jed­náva z in­ter­netu. Do nich dá­vame od­pad. Ak idem na ná­kup a za­bud­nem tašku, tak zo­be­riem pa­pie­rovú. Ale inak sa učím no­siť tieto po­u­ží­va­teľné “Tasch­kēn” tašky. Pa­mä­tám sa, že v Mi­lu­jem Slo­ven­sko sme mali otázku, koľko ige­li­tiek mi­nie v prie­mere Slo­vák za rok. Mys­lím, že to bolo okolo 400. A veľa sa to ne­zme­nilo, pre­tože o 2 roky sme túto otázku do­stali zas a bolo to to isté. To by chcelo zmenu.

 

Ne­viem, či vieš, že Tasch­kēn ako prvý brand na Slo­ven­sku strans­pa­ren­tnil cenu svo­jich pro­duk­tov. Je toto pre teba dô­le­žité a chýba ti to nie­len v ob­lasti módy?

Člo­vek sa s tým často ne­stretne, pre­tože ľu­dia by sa zbláz­nili, ak by zis­tili re­álne ná­klady na jedno tričko. Ak by malo jedno tričko za­cho­vať eko­lo­gické pra­vidlá, ľud­ské práva a malo by sa vy­rá­bať “kó­šer”, cena by mala byť okolo 25 eur, ale pre­dáva sa za 5 eur. Takže vieme, kde je asi prob­lém, ma­te­ma­tika ne­sedí, a preto to ni­kto ne­zve­rej­ňuje. Je to sym­pa­tické a mys­lím si, že čím viac toto bude nie­kto ro­biť, tým viac to bude ľu­ďom pri­pa­dať pri­ro­dzené a budú si to sami žia­dať. Ten tlak ve­rej­nosti má ne­jakú silu. Je to pod­net pre ľudí, ako si možno veci vá­žiť viac. Te­raz nám príde všetko sa­moz­rejmé. Ne­žime však v ilú­zií, ma­nu­fak­túrna vý­roba a ručná práca sa do­stáva síce do pop­re­dia, ale je to lo­gický vý­voj toho, že pri­chá­dza ro­bo­ti­zá­cia. Veľa vecí sa bude dať ro­biť rýchlo, a tak za­čína mať hod­notu hu­man touch, ktorý ten ro­bot v bu­dúc­nosti aj keď bude ro­biť ako­koľ­vek dobre, ne­bude mať.

Sta­neš sa teda na­šou am­ba­sá­dor­kou a bu­deš na­vrho­vať a kres­liť svoj vlastný di­zajn po­tlače, kto­rého kú­pou sa pod­porí vý­sadba strom­če­kov na zá­pad­nom Slo­ven­sku. Te­šíš sa?

Ja som trošku kre­a­tívne tvo­rivá, no sama si má­lo­kedy dá­vam na to prí­le­ži­tosť. Tak ako som si mu­sela ilus­tro­vať knižku alebo mame kres­liť na Via­noce ob­rá­zok na že­la­nie. Sú to pre mňa také vý­zvy. Moja mama je vý­tvar­níčka, takže ve­rím, že to so mnou nie je márne, ale asi to ne­bude mať úro­veň di­zaj­né­rov a umel­cov na pro­fe­si­onál­nej úrovni.

 

Čo sa týka módy – naj­viac crazy ex­tra módny kú­sok, aký si na sebe mala, ne­za­bud­nu­teľná spo­mienka, či niečo, čo si už ne­ob­le­čieš?

Naj­viac zá­žit­kov mám asi po­čas mo­de­ro­va­nia ceny Na­dá­cie Tatra Banky za ume­nie. Ok­rem toho, že sa oce­ňuje ume­nie, ja som do­slova no­si­te­ľom ka­te­gó­rie módne ná­vrhár­stvo. Vždy mám na sebe niečo od ne­ja­kého ši­kov­ného ná­vrhára. A to sú často dobré úlety, ktoré ale mi­lu­jem. Mala som raz krásne šaty od pána Hrču – ktoré boli tri­bu­tom na už ne­exis­tu­júcu Cver­novku. On na­šiel cverny a mo­túze, z kto­rých na­mo­tú­zo­val šaty, ktoré mali 18 kg. V tom som mo­de­ro­vala nie­koľko ho­dín a cho­diť s 18 kg bolo ci­teľné.

taschken.com

Ži­ješ zdravo, pod­po­ru­ješ lo­kál­nych far­má­rov, máš to takto aj v móde?

Sa­moz­rejme, že v pr­vom rade sa mi to musí pá­čiť.  Nie­kedy mi je to ľúto ak za­čína ne­jaká značka, ľu­dia za­čí­najú vy­rá­bať ručne, ale po­kiaľ to po­va­žu­jem za ne­vkusné ne­mô­žem sa pre­môcť a kú­piť to. Ale mu­sím sa pri­znať – mám vo svo­jom šat­níku pár vecí od slo­ven­ských ná­vrhá­rov na bežné no­se­nie. Sú to kúsky, ktoré ti na­ozaj dlho vy­dr­žia a nie je to vô­bec drahé. Na konci roka čo som si ro­bila po­ria­dok vo ve­ciach, bolo tam sa­moz­rejme aj ob­le­če­nie a tak som po­su­nula veci do No­sene.

Ak chceš aj ty po­môcť dob­rej veci a šet­riť našu prí­rodu, chyť si na es­hope svoju novú „taschku“.

Komentáre