Hoci si pod slovom sebapoškodzovanie predstavíme niečo drastické a neetické, pod zdravé sebapoškodzovanie organizmu patria aj také veci ako cvičenie, alebo hladovanie. Občasný diskomfort totižto prospieva k liečebným procesom, naprávaniu poškodení a očiste. Kde je však tá správna miera, aby sme z toho vyťažili maximum a zároveň neprekročili hranice zdravia?

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

CVIČENIE

Cvičenie v podstate spôsobuje telu stres a poškodzuje vaše svalstvo. Prekvapený? Tieto malé mikro trhliny vyvolávajú v tele proces, pri ktorom sa telo samo lieči. Snaží vybudovať nové pevnejšie svalstvo, aby odolalo ďalšiemu poškodeniu, ktorému ho vystavíte pri cvičení. Preto je z tohto pohľadu kľúčová aj regenerácia a oddych po cvičení, aby sa stihlo telo „zahojiť“ a preto je dôležité aj po určitom čase meniť cviky, pretože telo si postupne zvykne na rovnakú záťaž.

Týmto sebapoškodzovaním v podstate nepriamo pomáhate telu sa prečistiť. Cvičenie je tým pádom najpoužívanejším a najobľúbenejším spôsobom ako „opraviť“ svoj organizmus.

Štúdia, ktorá sa robila na myšiach ukázala, že tento proces nastáva už pri 30 minútach behu a efekt sa zvyšoval priamou úmerou k zvyšovaniu dĺžky športovej aktivity. Najzdravší strop bol 80 minút behu. Pri ľuďoch toto nemusí platiť na 100%, ale v tomto ohľade sa ako najefektívnejšie cvičenie prejavuje HIIT tréning.

runner3

pexels.com

HLADOVANIE

Aj hladovanie spadá pod sebapoškodzovanie organizmu. Ak si myslíte, že telo oklamete a robíte si očistnú kúru šťavami – podľa prieskumov takto nezískate účinky ako pri úplnom hladovaní.

Hladovanie má mať extra pozitívne účinky na fungovanie mozgu a tým pádom je prevenciou pred takými chorobami ako Alzheimer, alebo Parkinson.

Ak sa bojíte hladovania ako čert kríža, nemusí to byť také drastické ako si myslíte. Efektívny účinok má hladovanie v rozmedzí od 12 – 36 hodín, pričom sa do tohto času zaraďuje aj spánok. Keď si vezmeme, že spíme cca 8 hodín, následné 4 hodiny pred spaním, alebo po zobudení, by vám bez jedla nemali robiť problém.

Športovci zvyknú hladovať 18 hodín, niekoľkokrát do týždňa, čo môže byť však pre bežného človeka problematické. Navyše, nie je na to ani extra dôvod. Podľa výskumov má pozitívny účinok aj to, ak budete hladovať napríklad „iba“ 18 hodín, len raz do mesiaca.

pexels.com

pexels.com

ZNÍŽENIE PRÍJMU SACHARIDOV (KETÓZA)

Ketóza sa taktiež radí medzi sebapoškodzovanie organizmu. Ide o zníženie príjmu sacharidov, čím sa snažíme telo presmerovať, aby čerpalo energiu z tukov. Takto sa môžeme zbaviť podkožného tuku bez toho, aby sme museli hladovať. Hoci je to obľúbený (a účinný) diétny režim medzi bodybuildermi, jeho dodržiavanie môže byť v bežnom živote dosť problematické. Založiť si stravu hlavne na slaninke, orieškovom masle, obyčajnom masle a iných tukoch sa môže zdať ako príjemná diéta, ale aj napriek tomu ide o obmedzovanie sa v strave. A ak ste naviac milovníkom ovocia, môže tu nastať problém. Ale nemusí…

Podľa výskumov stačí, ak znížite príjem sacharidov na hranicu cca 30% z celkového denného príjmu kalórií, alebo 100 – 150 gramov sacharidov denne.  (pri ketóze idú sacharidy na hranicu 10 – 20%). Ak potrebujete konkrétny príklad, predstavuje to asi 3 kusy ovocia denne a cca 1 hrnček ryže, zemiakov alebo vločiek.

Takto pomôžete telu bojovať proti cukrovke, epilepsii, zníženej funkcii mozgu, ale podľa výskumov môžete aj zastaviť bujnenie tumorov.

ZÁVER

Ak zaradíte pravidelné cvičenie, občasné krátke hladovanie a správnu hladinu sacharidov, môžete tak dopomôcť telu, aby bolo čistejšie, chudšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým.

zdroj: Greatist.com