Hoci si pod slo­vom se­ba­poš­ko­dzo­va­nie pred­sta­víme niečo dras­tické a ne­etické, pod zdravé se­ba­poš­ko­dzo­va­nie or­ga­nizmu pat­ria aj také veci ako cvi­če­nie, alebo hla­do­va­nie. Ob­časný dis­kom­fort to­tižto pro­spieva k lie­čeb­ným pro­ce­som, na­prá­va­niu po­ško­dení a očiste. Kde je však tá správna miera, aby sme z toho vy­ťa­žili ma­xi­mum a zá­ro­veň ne­prek­ro­čili hra­nice zdra­via?

CVI­ČE­NIE

Cvi­če­nie v pod­state spô­so­buje telu stres a po­ško­dzuje vaše svals­tvo. Prek­va­pený? Tieto malé mikro trh­liny vy­vo­lá­vajú v tele pro­ces, pri kto­rom sa telo samo lieči. Snaží vy­bu­do­vať nové pev­nej­šie svals­tvo, aby odo­lalo ďal­šiemu po­ško­de­niu, kto­rému ho vy­sta­víte pri cvi­čení. Preto je z tohto po­hľadu kľú­čová aj re­ge­ne­rá­cia a od­dych po cvi­čení, aby sa stihlo telo „za­ho­jiť“ a preto je dô­le­žité aj po ur­či­tom čase me­niť cviky, pre­tože telo si po­stupne zvykne na rov­nakú zá­ťaž.

Týmto se­ba­poš­ko­dzo­va­ním v pod­state ne­priamo po­má­hate telu sa pre­čis­tiť. Cvi­če­nie je tým pá­dom naj­pou­ží­va­nej­ším a na­job­ľú­be­nej­ším spô­so­bom ako „opra­viť“ svoj or­ga­niz­mus.

Štú­dia, ktorá sa ro­bila na my­šiach uká­zala, že tento pro­ces na­stáva už pri 30 mi­nú­tach behu a efekt sa zvy­šo­val pria­mou úme­rou k zvy­šo­va­niu dĺžky špor­to­vej ak­ti­vity. Naj­zdravší strop bol 80 mi­nút behu. Pri ľu­ďoch toto ne­musí pla­tiť na 100%, ale v tomto ohľade sa ako na­je­fek­tív­nej­šie cvi­če­nie pre­ja­vuje HIIT tré­ning.

runner3

pe­xels.com

HLA­DO­VA­NIE

Aj hla­do­va­nie spadá pod se­ba­poš­ko­dzo­va­nie or­ga­nizmu. Ak si mys­líte, že telo okla­mete a ro­bíte si očistnú kúru šťa­vami – podľa pries­ku­mov takto ne­zís­kate účinky ako pri úpl­nom hla­do­vaní.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Hla­do­va­nie má mať ex­tra po­zi­tívne účinky na fun­go­va­nie mozgu a tým pá­dom je pre­ven­ciou pred ta­kými cho­ro­bami ako Alz­he­i­mer, alebo Par­kin­son.

Ak sa bo­jíte hla­do­va­nia ako čert kríža, ne­musí to byť také dras­tické ako si mys­líte. Efek­tívny úči­nok má hla­do­va­nie v roz­me­dzí od 12 – 36 ho­dín, pri­čom sa do tohto času za­ra­ďuje aj spá­nok. Keď si vez­meme, že spíme cca 8 ho­dín, ná­sledné 4 ho­diny pred spa­ním, alebo po zo­bu­dení, by vám bez jedla ne­mali ro­biť prob­lém.

Špor­tovci zvyknú hla­do­vať 18 ho­dín, nie­koľ­ko­krát do týždňa, čo môže byť však pre bež­ného člo­veka prob­le­ma­tické. Na­vyše, nie je na to ani ex­tra dô­vod. Podľa vý­sku­mov má po­zi­tívny úči­nok aj to, ak bu­dete hla­do­vať na­prí­klad „iba“ 18 ho­dín, len raz do me­siaca.

pexels.com

pe­xels.com

ZNÍ­ŽE­NIE PRÍJMU SA­CHA­RI­DOV (KE­TÓZA)

Ke­tóza sa tak­tiež radí me­dzi se­ba­poš­ko­dzo­va­nie or­ga­nizmu. Ide o zní­že­nie príjmu sa­cha­ri­dov, čím sa sna­žíme telo pre­sme­ro­vať, aby čer­palo ener­giu z tu­kov. Takto sa mô­žeme zba­viť pod­kož­ného tuku bez toho, aby sme mu­seli hla­do­vať. Hoci je to ob­ľú­bený (a účinný) di­étny re­žim me­dzi bo­dy­bu­il­dermi, jeho do­dr­žia­va­nie môže byť v bež­nom ži­vote dosť prob­le­ma­tické. Za­lo­žiť si stravu hlavne na sla­ninke, orieš­ko­vom masle, oby­čaj­nom masle a iných tu­koch sa môže zdať ako prí­jemná di­éta, ale aj na­priek tomu ide o ob­me­dzo­va­nie sa v strave. A ak ste na­viac mi­lov­ní­kom ovo­cia, môže tu na­stať prob­lém. Ale ne­musí…

Podľa vý­sku­mov stačí, ak zní­žite prí­jem sa­cha­ri­dov na hra­nicu cca 30% z cel­ko­vého den­ného príjmu ka­ló­rií, alebo 100 – 150 gra­mov sa­cha­ri­dov denne.  (pri ke­tóze idú sa­cha­ridy na hra­nicu 10 – 20%). Ak po­tre­bu­jete kon­krétny prí­klad, pred­sta­vuje to asi 3 kusy ovo­cia denne a cca 1 hrn­ček ryže, ze­mia­kov alebo vlo­čiek.

Takto po­mô­žete telu bo­jo­vať proti cuk­rovke, epi­lep­sii, zní­že­nej fun­kcii mozgu, ale podľa vý­sku­mov mô­žete aj za­sta­viť buj­ne­nie tu­mo­rov.

ZÁ­VER

Ak za­ra­díte pra­vi­delné cvi­če­nie, ob­časné krátke hla­do­va­nie a správnu hla­dinu sa­cha­ri­dov, mô­žete tak do­po­môcť telu, aby bolo čis­tej­šie, chud­šie a sil­nej­šie ako ke­dy­koľ­vek pred­tým.

zdroj: Gre­a­tist.com

Komentáre