Vy­čer­pá­vajú nás vzťahy, práca, škola, po­ča­sie, ľu­dia, ne­us­tály zhon. Za­ží­vame pre­hry i vý­hry. Je­den deň sme šťastné, no druhý chceme od všet­kého a všet­kých utiecť. Silné ženy možno pre­hlia­dame. Pre­tože svoju o svo­jom ži­vote nám ne­ho­vo­ria pri pr­vom stret­nutí. Sú po­korné a ve­dia si uží­vať ži­vot na­plno i so všet­kými pre­káž­kami. Aj oni majú svoje sla­bosti, av­šak stále sú tak žen­sky silné a ne­ob­lomné.

Pred ne­dáv­nom som čí­tala skvelý vý­rok od ma­liarky Fridy Kahlo: „Za­slú­žiš si omnoho viac, než si mys­líš, pre­tože si je­diný z mála ľudí v tomto mi­zer­nom svete, ktorý je k sebe úp­rimný a to sa po­číta.“ Av­šak v re­ál­nom ži­vote tr­píme se­ba­ľú­tos­ťou a ne­us­tá­lym ob­vi­ňo­va­ním sa­mých seba. Je pri­ro­dze­nej­šie sa pod­ce­ňo­vať, akoby sme sa mali za niečo po­chvá­liť. Pri­ro­dzená žen­ská vlast­nosť, sa­moz­rejme, av­šak čo tak po­cho­piť, že si je­diná osoba, s kto­rou bu­deš celý ži­vot a s kto­rou trá­viš 24 ho­dín denne? Nie je čas na tro­chu se­ba­lásky? 

Naj­sil­nej­šie ženy si ne­vyb­rali svoj osud ani to, čo sa im stáva len preto, aby boli spo­loč­nos­ťou vá­žené. Sú to matky, ka­ma­rátky, pria­teľky a tie, ktoré často pre­hlia­dame alebo ne­be­rieme vážne. Iró­niou je, oni sú tie najv­zác­nej­šie duše.

zdroj: unsp­lash.com

Prav­dou je, že tie naj­sil­nej­šie ženy sú po­zna­čené jaz­vami, ktoré často ne­vi­díme. Vi­díme len po­vr­chnú krásu a na zá­klade štýlu ob­lie­ka­nia alebo slov ška­tuľ­ku­jeme. Často si tých naj­cen­nej­ších, naj­ver­nej­ších ľudí ani ne­všim­neme, av­šak ne­robí nám prob­lém trá­piť sa kvôli hlu­pá­kom, na­miesto toho, aby sme trá­vili čas s ľuďmi, ktorí stoja sku­točne za to.

Ob­di­vu­jem žen­skú silu. Vy­hľa­dá­vam ju pre in­špi­rá­ciu.

A vá­žim si ju. Aj ženu. Aj jej silu.

A ešte na zá­ver je­den vý­rok, s kto­rým sa chcem s te­bou po­de­liť, či už pre­ží­vaš pekné alebo hor­šie dni: „Ve­do­mie, že jed­ného dňa zo­mriem, sa stalo naj­dô­le­ži­tej­ším ná­stro­jom, ktorý mi po­má­hal ro­biť ťažké ži­votné roz­hod­nu­tia. Pre­tože skoro všetko – všetky oča­ká­va­nia dru­hých, všetka pý­cha, vše­tok ten strach z tráp­nosti alebo ne­ús­pe­chu – sa tvá­rou v tvár smrti stra­tia a zo­stane len to, čo je sku­točne dô­le­žité. Ve­do­mie, že zo­mriem, je naj­lepší spô­sob, ktorý po­znám, ako ne­spad­núť do pasce pre­sved­če­nia, že máš čo stra­tiť. Už te­raz si nahý. Nie je preto dô­vod nejsť za svo­jím srd­com.“

Komentáre