Pri slove anorexia si mnohí z vás automaticky predstavia dievča, ktoré je chudé až tak, že sa jej dajú zrátať všetky kosti na pohľad, prebehne vám myšlienka o tom, že dievča štrajkuje a odmieta čokoľvek zjesť. Z časti máte pravdu, ale nie je to celkom tak.

Z vlastnej skúsenosti vám môžem potvrdiť, že zamotať sa do pasce anorexie a padať do hlbín jej temnoty, kde sa celý váš svet točí len okolo čísiel a celodennými myšlienkami o jedle, nie je až také ľahké. Váš mozog a vaša myseľ vás totálne ničí a vaša psychika to jednoducho nezvláda. Je mi skutočne do plaču pri písaní tohoto článku. Mám slzy na krajíčku oboch očí a premýšľam o mojom živote za posledné mesiace. Drahá anorexia sa bohužiaľ zmocnila aj mňa.

Bola som človek, ktorý si vždy hovoril, že niečo také sa mi nikdy nemôže stáť, že ja by som niečo také v živote nedovolila a nikdy by som nepodľahla niečomu tak zlému. Ale ako sa vraví nikdy nehovor nikdy.

zdroj: unsplash.com

 Z viacero dôvodov som prepadla anorexií, bolo to fakt strašné. Vždy sa to začína tak, že chcete zmeniť svoj život a začať „zdravo“ žiť. Zmeníte si jedálníček a zvyčajne sú to vždy sacharidy, ktoré z neho vylúčite. Najskôr sacharidy, sladkosti, sladké pečivo, biely cukor, a všetko to, čo by vám mohlo pridať na váhe. Obmedzujete cestoviny, potom tuky, mäso, mliečne výrobky a napokon vám začne vadiť úplne všetko. Zrazu vám žiadna potravina nie je dobrá, pretože sa dostanete do stavu, kedy sa bojíte čokoľvek skonzumovať pretože sa začnete potravín báť. Je to tak, skutočne sa vo vás začína prebúdzať strach vôbec niečo zjesť a zrazu váš zdravý životný štýl proste zmizol.

Prichádza na rad počítanie a kontrolovanie každej kalórie. Príjem = výdaj, rovnica známa každému, kto má čo dočinenia s anorexiou. Váš mozog sa naštylizuje na myšlienky typu: ,,Jedla som, musím to okamžite zhodiť.“ alebo ,, Zjedla som toľko, musím dvakrát toľko cvičiť.“ a hra postupuje do ďalšieho kola.

Život človeka ponoreného do trhlín anorexie vyzerá asi nejako takto. Ráno vstanete a prvé na čo myslíte, je jedlo. Je to veľký kontrast, no pod vplyvom neprijímania jedla, váš mozog nedokáže myslieť na nič iné a tak sa vaša psychika upokojuje tým, že snívate o jedle. Počas jedenia vám mysľou bežia čísla a to, ako musíte ísť cvičiť. Proste chcem tým poukázať na to, že sa vo vašom živote už nedeje nič iné len to, ako myslíte na jedlo, čísla, cvičenie, chudnutie, strach z pribratia, sacharidy, tuky, jedlo, čísla, cvičenie, chudnutie, strach z pribratia, sacharidy, tuky a takto stále dookola.

zdroj: unsplash.com

Normálne z vás odíde chuť žiť. Ste uzavretý, ťaháte sa od rodiny, blízkych, kamarátov. Prestanete sa s nimi stýkať, pretože na nich nemáte čas, lebo musíte cvičiť, nemáte vo vašom živote čas na nič, čo vás predtým bavilo, ba ešte horšie, to z čoho ste mali radosť, vás zrazu prestane baviť, a vy sa radšej vzdáte čohokoľvek len aby ste stihli cvičiť. Znie to choro, ale je fakt pravda, že kto nezažije, nepochopí. Je to fakt skutočne ťažké a už mi stekajú vodopády z očí, keď si predstavím, že som pred pár dňami na tom bola oveľa horšie ako dnes, keď to píšem.

Spomínam si na jednu udalosť, ktorá sa mi stala. Boli sme s rodičmi v jednom meste, rodičia tam mali vybavovačky a tak ma po ceste zo školy vzali s nimi. Boli sme tam dosť dlho. Mala som v hlave zakódované, že musím presne o 15:00 obedovať, ( pretože som tak prichádzala domov zo školy), a potom o 18:00 začať cvičiť. Tým pádom, že sme boli preč, prinútila som rodičov, aby mi išli do miestnej reštaurácie kúpiť „normálne“ jedlo, pretože ja musím jesť o 15:00 inak už jesť nebudem. Bola som na nich taká strašne hnusná a neskutočne odporná a drzá, pamätám si na všetky výrazy v tvári mojich rodičov, keď som sa s nimi rozprávala, keď som im neskutočne drzo odvrávala a správala sa k nim ako k nepriateľom. Jednoducho to bolo bláznivé, úplne totálne padnuté na hlavu, je škoda, že si to uvedomujem až teraz.

Anorexia nie je len choroba o tom, že nechcem jesť. Áno, ide o to, ale je tu toho omnoho viac, čo anorexia skrýva.

Anorexia is not an illness of the body: it is an illness of mind. – Lynn Crilly

zdroj: unsplash.com

Anorexia je hlavne choroba, ktorá vznikne vo vašej hlave. Predstavme si to ako nejaké čierne semienko, ktoré sa vám dostane do hlavy. Padnú prvé myšlienky o tom, že niečo s vaším telom nie je v poriadku. Niečo sa vám nepáči, a bolo by dobré to „trošičku“ dostať pod kontrolu. Padne prvá myšlienka o miernom nevinnom chudnutí. Takže naše čierne semienko zasadíte. Začnete s úpravou jedálnička, semienko polejete. Vylučovanie a obmedzovanie čoraz väčšieho množstva potravín. Znova semienko polejete. Zmenšovanie porcií a rátanie kalórií. Semienko znova polejete a to začína rásť. Polievate ho, podporujete jeho rast, „staráte“ sa o to, aby rástlo. Semienko začne klíčiť a rozšíri sa. Jeho klíčky sú zrazu rozšírené po celej vašej hlave a stále rastie a rastie, až sa z našeho malého semienka stane jedno obrovské semeno, ktoré prerastie cez váš mozog.

Vaša psychika je totálne zničená, vidí len slová ako: si tučná, schudni, nejedz, nejedz lebo priberieš, nie si dokonalá, ona je krajšia, pozri na jej postavu, ona je dokonalá, pozri na tie nohy, nejedz toľko, oni toľko nezjedli, to má veľa cukru to nemôžeš veď priberieš, to je veľmi mastné, tu zase veľmi tučné, chceš byť chudá? tak nejedz, cvič, CHUDNI! …

Keď si moji rodičia všimli, že niečo nie je v poriadku, začali sa so mnou rozprávať. Jedného dňa som nakoniec prišla ja za nimi, pretože som to psychicky a už ani fyzicky nezvládala. Rozplakala som sa pred nimi a n kolenách ich prosila o pomoc. Všetko som im povedala a začali sme to riešiť, Najprv s pani psychologičkou, no tá nám po druhom sedení odporučila zájsť rovno za psychiatrom. Spočiatku som nesúhlasila, zľakla som sa. No po dvoch dňoch som prišla na to, že psychiater je neodmysliteľný.

zdroj: unsplash.com

Bolo to najhoršie obdobie môjho života. Bolo a stále je. Anorexií stále unikám. Je to ale o niečo lepšie. S anorexiou som sa dostala na 40 kg čo je na môj vek (18) a výšku (164) veľmi zlé. Ak by som v tom bola pokračovala, tento článok by som asi nikdy nestihla napísať. A nehovorím o tom, ako sa mi teraz neskutočne lámu nechty, moje vlasy nevyzerajú tak ako pred tým, sú poškodené, lámu sa a vypadávajú. Moja pokožka je na určitých miestach suchá a šúpe sa, tvoria sa mi rukách rany a modriny po tele. Stratila som menštruáciu, ktorú mimochodom ešte stále nemám, už dosť dlhý čas. Bývala mi neskutočná zima, aj keď v izbe bolo obrovské teplo a zatiaľ čo členovia mojej rodiny sedeli v tričkách ja som mala dlhý rukáv, na tom mikinu a zohrievala sa pri krbe. Hm, a kto vie, aké ďalšia choroby som si tým spôsobila.

Návšteva psychiatra mi veľmi pomohla na mojej ceste zotavovania, no jediný kto vám skutočne pomôže dostať sa preč od tejto smrteľnej choroby, ste vy sami. Musela som si uvedomiť, že na svete je oveľa viac dôležitejších vecí ako to, ako vyzerám, či aké číslo mi ukáže váha alebo to, aká medzera bude medzi mojimi nohami, keď si ich spojím. Pochopila som, že to, ako sa na vás pozerajú druhý, nie je vôbec dôležité, že dôležitejšie je to, ako je dobre vám a to, či ste zdravý a hlavne šťastný. Musíte prijať sami seba so všetkým tým, čo ste dostali a byť radi za to, že ste dostali život, že ste zdravý, že máte rodinu, kamarátov, školu, že môžete chodiť, radovať sa, spoznávať svet, vidieť krásy prírody, uvedomiť si, aké máte šťastie, že to všetko môžete robiť, pretože niektorý šudia na tomto svete, také šťastie nemajú.

zdroj: unsplash.com

Ja som si to všetko uvedomila, a prestala sa zaoberať tým, čo chcú ostatní. Čítala som mnoho článkov o ľuďoch, ktorý si svoj život nestihli užiť a dali by všetko za to, aby mohli. Život si treba užiť so všetkým čo prináša, netreba sa pozerať na také nezmyselné veci, ako je to, ako ťa iní uvidia. Dostali sme dar života, tak prečo si ho ničiť a trápiť svoje telo tým, že ho budeme trýzniť ? Polož si otázku, nie je to hlúpe zaoberať sa takýmito vecami, keď živote máme len obmedzený čas, a nikdy nevieme, kedy príde jeho koniec ? Nikto z nás tu nebude naveky, na každého raz príde čas, tak si ten náš život užime, kým môžeme, aby sme potom neľutovali to, že sme boli hlúpi a plakali ta tým, čo všetko sme stratili kvôli tomu, že sme chceli byť dokonalí ?

Prosím ťa, ak náhodou aj ty patríš medzi ľudí trpiacich anorexiou, alebo ak nie si spokojná so svojím telom, ak nie niekedy hoc i len raz mala myšlienky o tom, že nie si perfektná a že by si mohla byť krajšia, tak na to okamžite prestaň myslieť. NIE JE TO PRAVDA! Ja som si to uvedomila, len je škoda, že tak veľmi neskoro, a že som kvôli tomu musela prejsť peklom. Tvoje telo ťa miluje, a robí pre teba mnoho vecí. Dáva pozor na to, aby si dýchala keď spíš, ono nevie, že sa ti nepáči, ono nevie, prečo ho trestáš, je z toho smutné, ale nič ti nepovie, pretože ono ťa miluje. Miluj ho späť. Vráť mu lásku, ktorú ti dáva tvoje telo. Prestaň sa zaujímať o to, čo hovoria druhý a venuj viac času sebe a svojmu telu. Nezáleží na tom, čo zješ alebo koľko toho zješ, teraz nevravím, že sa treba prepchávať a podobne. Ale čo je ten život ? Život si treba užiť a skúšať nové veci, plniť si sny a nie sa ničiť a premrhať svoj život tým, že sa budeš trestať a celý život sa zaoberať len tým, ako vyzerá tvoja postava a potom zistíš, že si stratila polku svojho života no už to nemôžeš vrátiť späť.

No food will ever hurt you as much as your eating disorder will.

YOU ARE MORE POWERFUL THAN THIS!

Love yourself and love your body every day.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.