Pamätáš na tie noci, keď si na neho stále myslela? Keď si za celý svoj život, nech sa dialo, čo sa dialo, vždy ľúbila toho nesprávneho? Toho, kto ti to nechcel opätovať. Toho, kto sa ani nepozastavil nad tým, že by to niekedy vôbec skúsil. A preto si stratila nádej. Stratila si všetko, čo si mohla. Necítila si a neľúbila si. Neverila si, že bude existovať chvíľa, kedy sa to zmení.
Celé dni si žialila za jedným, a pritom si si nevšímala toho jediného, ktorý tu pre teba celý ten čas bol. Ktorý prežíval tvoje psychické zrútenia. Stál pri tebe, a pritom po celý ten čas nepovedal ani slovo o tom, že by to chcel nejako meniť. Videl, ako sa trápiš pre niekoho, kto ťa nikdy mať rád nebude. On tu bol pre teba a počúval ťa. Vedel, ako ti spraviť deň lepším, zaujímal sa o to, čo robíš, a nezaujímala ho minulosť, ktorú si so sebou všade nosila, a ktorá ostatných od teba postupom času vždy odradila. On ostal.
Mala si strach z lásky, mala si strach zo seba. A bála si sa tej otázky, ktorá ti každým dňom viac a viac stúpala do hlavy. Nechcela si sa opäť sklamať, a presne to si čakala, že sa stane. Ale prečo sa stále snažiť o niekoho, kto ťa len využíva, a neskúsiť mať začať rada niekoho, kto si chvíle s tebou rád užíva? Toho, kto ťa predsa len trochu ľúbi? A tak si to skúsila.
Polovica tvojho ja si však bola neistá. Čo ak si to len namýšľaš? Možno ti jeden lásku opätovať nechce a druhý na to ani len nepomyslel. Aká to komédia. A preto si sa musela rozhodnúť. Risknúť to. Riskovať skvelé priateľstvo a zároveň svoje naivné srdce. Nielen svoje, ale aj jeho.
Láskou nič nestratíš
Za celý ten čas, čo si bola vyhľadávaná naivnými ľuďmi, ktorí sa ťa snažili zmeniť a nevážiť takú aká si, si sa naučila držať si odstup. Odstup od ľudí, ktorých by si mohla svojím konaním sklamať, alebo práve byť tou sklamanou. Bála si sa riskovať všetko, a najmä, tvoje srdce pri niekom, pri kom si si nikdy nebola istá. Áno? Nie? Robím dobre? Prečo to nemôžeme hneď vedieť? Nevieš však, čo sa stalo. Zmenila si názor. Po takom dlhom čase si si povedala: nič tým predsa nestratím. Horšia byť už nemôžeš. A zaľúbiť sa, to hádam môžeš.
Keď si videla, ako sa na teba usmieva, nič neskrýva. Jednoducho ťa má rád. Nemohla si to nechať len tak. Nie po toľkých razoch, čo si to aj ľutovala. Teraz si ľutovať nechcela. A tak si jeho pery nezastavila, keď sa ťa snažili pobozkať.
Ľúbiš ho? Na takú otázku je príliš skoro. Avšak pri výroku, či si zaľúbená sa porozmýšľať ešte dá. Záleží ti na ňom a keby si ho teraz stratila … nevieš opísať tú samotu, aká by ťa v tú sekundu zasiahla. Nemôžeš však vedieť, ako to dopadne. Nemôžeš si byť istá, že si nespravila najväčšiu somarinu na svete. A však nezistíš to, kým to sama nevyskúšaš. Možno sa cítiš zranená a zničená na drobné kúsky, a preto je šanca prijať tú možnosť, kedy do tvojej ničoty príde niekto, vďaka komu sa už osamotená cítiť nebudeš. A tak sa neboj príležitosti začať ľúbiť niekoho, kto si tvoju lásku naozaj zaslúži, pretože nikdy nevieš, či to náhodou nebolo tvoje najlepšie rozhodnutie, aké si kedy mohla urobiť.
