V dneš­nej dobe sa stre­tá­vame s plno ná­vodmi na to, čo ro­biť v prí­pade, keď už sami ne­vieme ako ďa­lej.  Je smutné, že so­ciálne siete, nám po­nú­kajú plno ná­vo­dov a rád do ži­vota a ešte smut­nej­šie je, ako sa nimi člo­vek za­čne ria­diť. „Ako sa s ním bez­bo­lestne roz­ísť“, bol je­den z mála člán­kov, ktoré mi ná­hodne vy­ho­dila so­ciálna sieť na ná­stenke. Mali by sme sa za­mys­lieť nad tým, či vô­bec exis­tuje „bez­bo­lestný roz­chod“ a nie to ešte ná­vod na to. Sa­moz­rejme, ak vzťah ne­fun­guje pre oboch par­tne­rov, je lep­šie, aby svoje cesty roz­de­lili. V ta­komto prí­pade, ak sa dvaja ľu­dia od seba od­pú­tajú, roz­chod na­ozaj je bez­bo­lestný, lebo sú šťast­nejší. Ak však vo vzťahu je­den dáva všetko a druhý to za­čne od­mie­tať, je jasné, že bo­lieť to bude. Ko­niec kon­cov nie len toho, ktorý bol zra­nený, ale aj toho, kto s týmto ná­pa­dom pri­šiel. Ľu­dia by si mali v ta­kýchto prí­pa­doch uve­do­miť, že člo­vek je cit­livá by­tosť. Žiadny ná­vod na to, aby niečo bolo bez­bo­lestné, ne­exis­tuje! Alebo ešte pri­chá­dza do úvahy jedna mož­nosť, vtedy člo­veka na­padne či má ďa­lej bo­jo­vať, alebo sa da­ného vzťahu vzdať.couple-fighting-797x400foto: eli­te­daily.com

Jedna známa mi raz pri káve po­ve­dala niečo, čo ma samú prek­va­pilo, keď som sa jej spý­tala, prečo sa vlastne roz­išla so svo­jím už te­raz ex pria­te­ľom. „Vieš, bý­vali sme od seba prí­liš ďa­leko. Skoro sme sa ani ne­stre­tá­vali, ne­mali sme na seba čas, tak som to ukon­čila.“ Ne­viem prečo, no mu­sela som jej po­lo­žiť otázku, ktorú som po­tre­bo­vala ve­dieť. „Pre­stala si ho ľú­biť?“ Za­vá­hala, ne­od­po­ve­dala. Jej ml­ča­nie bolo dô­ka­zom toho, že ho ľú­biť ne­pres­tala. Ešte aj te­raz, keď už nie sú spolu, na neho stále myslí, spo­mína na spo­ločné časy. Títo dvaja, v skutku šťastní ľu­dia sa ne­ro­zišli. Iba sa vzdali svojho vzťahu, pre­tože ne­boli ochotní bo­jo­vať za kraj­šiu bu­dúc­nosť, aj keď prí­tom­nosť a roz­de­le­nie im spô­so­bo­valo bo­lesť. Preto bolo jed­no­duch­šie sa roz­ísť?

Opač­ným prí­kla­dom je ďal­šia moja známa. Mala pria­teľa, úžas­ného. Obaja od seba bý­vali pár mi­nút cesty au­tom, takže sa stre­tá­vali stále. Boli v ne­us­tá­lom kon­takte, každý deň, no prišlo od­lú­če­nie, ktoré v ich vzťahu pri­nieslo veľa prob­lé­mov. Jej pria­teľ do­stal prácu v za­hra­ničí. Ti­síce ki­lo­met­rov ďa­leko od do­mova. Zrazu sa ich vzťah mal pre­su­núť z bodu, kedy boli spolu každý deň, do bodu, keď im práca do­volí sa vi­dieť na pár dní, kaž­dých pár me­sia­cov. Ve­ľa­krát sa predo mnou rozp­la­kala, že jej strašne chýba, že by dala čo­koľ­vek zato, aby ho mohla ob­jať, aj keď len na mi­nútku, alebo keby si z nej uťa­ho­val tak, ako ke­dysi. Te­raz by jej to ne­va­dilo, bola by za to vďačná. Vi­dela som ako ju to trápi, a tak som sa opatrne opý­tala na to, či ne­roz­mýš­ľala nad tým, že by sa roz­išli, že by to mala možno jed­no­duch­šie a jej slová ma prek­va­pili.

„Pri­znám sa, na roz­chod som ni­kdy ani len ne­po­mys­lela. Aj keď príde každý deň chvíľa, kedy ne­vlá­dzem a rozp­la­čem sa, znovu si utriem slzy a po­mys­lím na to, koľko ešte ostáva dní kým sa vráti a ja znovu bu­dem šťastná. Ne­mô­žem, a ani nech­cem za­ho­diť všetko, čím sme si pre­šli. Ne­ve­dela by som si pred­sta­viť na jeho mieste nie­koho iného. Ne­ve­dela by som si pred­sta­viť, že ráno, keď vsta­nem by ma zo­bu­dil úplné iný hlas, že ve­čer, keď idem spať, by ma po­hla­dila úplne iná ruka a že by mi mal dať bozk nie­kto iný a nie ON. Možno je na svete plno ide­ál­nych mu­žov, ale ja by som toho môjho, aj keď je ti­síce ki­lo­met­rov ďa­leko, ne­vy­me­nila za iného. Rov­nako tak by som si ne­ve­dela pred­sta­viť, že by mi zrazu ne­na­pí­sal každý deň ahoj, na ve­čer dobrú noc alebo len krátke  „ľú­bim ťa. Je to ťažké, tak ako pre mňa, viem, že aj pre neho, no ne­bolo by úbohé vzdať  sa, tak krás­neho vzťahu len preto, že sa deje mo­men­tálne niečo čo sa nám dvom ne­páči? Obaja vieme, že je to len do­časné rie­še­nie a ča­som sa všetko vráti do ta­kého stavu ako to bolo pred tým. Nie je dô­vod za­ha­dzo­vať vzťah, ak po sebe obaja tú­žime, re­špek­tu­jeme sa a ľú­bime sa len preto, že nás na pár týž­dňov roz­delí diaľka, čo je v po­rov­naní tých pár týž­dňov pred ce­lým ži­vo­tom, ktorý nás čaká? Nič! A preto ne­mám dô­vod sa ho vzdať, aj keď je to ťažké.“

foto: eli­te­daily.com

Pá­čil sa ti člá­nok Mišky Šcer­bá­ko­vej? Viac jej tvorby náj­deš na sieti Watt­pad!

Komentáre