Každú noc si nie­koľko ti­sí­cok ľudí líha do po­stele s myš­lien­kami, že ráno zme­nia svoj ži­vot. Nie­kedy ra­di­kálne, ino­kedy spra­via len malý krok k svo­jej spo­koj­nosti. Na­prí­klad, vstanú o pár mi­nút skôr a za­čnú ran­ným be­hom. Alebo sa budú stra­vo­vať lep­šie a zdrav­šie. Budú pra­co­vať dl­h­šie a tvr­d­šie. Iní pre­stanú piť, faj­čiť či jesť sladké. Za­čnú pra­co­vať na svo­jom sne. Na väč­šom dome, na no­vom aute, na lep­šom za­mest­naní, na kraj­šom vzťahu. A iní dajú zbo­hom ne­ga­tív­nej ener­gii v ich ži­vote, či opus­tia ľudí, ktorí im už nič dobré do ži­vota ne­pri­ná­šajú.

ec1aef8e1ef7dd7b51b86703f901ccd4

pin­te­rest.com

A ja práve te­raz le­žím v tej po­steli a roz­mýš­ľam, čo všetko je zle. A ako to zme­niť? Pre­tože práve te­raz mi veľmi chý­baš.

Ale to ma už ne­baví. Už ma ne­ba­víš ty. Ne­baví ma ča­kať, kedy ti bu­dem zase chý­bať. Ne­baví ma, ako si ne­dá­vaš ni­kdy ser­vítku pred ústa a vy­pľu­ješ prvé slová, nad kto­rými si na­ozaj ne­sti­hol roz­mýš­ľať. Ako ma ob­čas bo­líš. Ako mám z teba pa­ra­noje. Ako ti všetko ľahko pre­pláva. Ako za všet­kým vi­díš zisk a na ľudí sa dí­vaš tvo­jím div­ným me­rít­kom. Ako si mys­líš, že každý je na­hra­di­teľný. Ako vieš všetko o práci, no nič o vzťa­hoch.

Ako ti vy­ho­vujú veci tak, ako sú…

Vieš, od­jak­živa som mala ten­den­cie za­chrá­niť každé za­tú­lané šteňa, pri­niesť do­mov každú po­u­ličnú mačku a fráza z ame­ric­kej miss “a sve­tový mier” mi vtedy na­ozaj dá­vala zmy­sel. Na­ivne som si pred­sta­vo­vala, že keď bu­dem veľká, za­chrá­nim svet, alebo as­poň ochrá­nim všetky veľ­ryby. Niečo z toho všet­kého mi asi zo­stalo a ja som si na­ch­víľu mys­lela, že mô­žem “za­chrá­niť” aj teba.

tumblr_mlvfjtibn31r09f27o1_1280

we­he­ar­tit.com

No, ne­je­den­krát si mi úp­rimne po­ve­dal – bez hanby a bez okol­kov – že ty nie si dobrý člo­vek. Nech ne­ča­kám od teba zá­zraky. Vraj dobre viem, že si idiot. A že vždy ním bu­deš. A ja som ti ne­ve­rila, nech­cela ve­riť. Pre­tože vždy, keď si ma prek­va­pil a ja som ko­nečne na­šla na tebe niečo “dobré”, vá­žila som si to dva­krát toľko. Chcela som hľa­dať na tebe tie malé zá­zraky. Pre­tože som pre­sved­čená, že v kaž­dom to predsa je. A ja viem, že je to i v tebe.

Viem, že nie­kde pod tým všet­kým si taký, akého som si ťa zi­de­a­li­zo­vala. A raz taký bu­deš. Pre ne­jakú inú. Ale mňa ne­baví ča­kať, že to bude kvôli mne. Som po­kry­tec, ak som ti ne­dala na vý­ber a ne­spý­tala som sa ťa, či o “zá­chranu” vlastne sto­jíš.

Takže, ja dnes v noci zas za­spá­vam s myš­lien­kou na teba.

Či skôr od teba.

Komentáre