Každá z nás ob­čas hľadá od­po­vede.

Hľa­dáme ich v pies­ňach, člán­koch alebo v ci­tá­toch.

Hľa­dáme tam naše si­tu­ácie, ktoré pre­ží­vame.

V po­sled­nej dobe je veľa chla­pov svo­jim vlast­ným pa­ra­do­xom.

„Ak sa kon­ver­zá­cie s vami skra­cujú, tak nie­kde inde sa stá­vajú dl­h­šími.“ – ano­nym

Možno je niečo na tom pravdy. Ob­čas mu­síme ne­chať dru­hého člo­veka sa­mého, aby si mal mož­nosť uve­do­miť, že mu chý­bame alebo že nás chce mať vo svo­jom ži­vote.

My ženy ne­máme rady, ak nás nie­kto ig­no­ruje. Ak tak uči­nia, strá­came zá­u­jem. No ne­máme rady, ak nám píšu prí­liš veľa a často, lebo cí­time na­pä­tie.

Mys­lím, že sme len ne­roz­hodné.

unsp­lash.com

„S tým, čo máš byť ne­musí byť ten, koho ľú­biš a ten koho ľú­biš, možno nemá byť ten, s kto­rým bu­deš.“

Ve­ľa­krát ne­viem po­cho­piť osud alebo Boha či ves­mír, ne­viem v čo ve­ríš ty.

Prečo sa nie­ktorí ľu­dia zja­via po me­siaci, roku alebo ne­skôr v na­šom ži­vote na chvíľku a zas od­ídu…
Ve­rím v to, že ak v ži­vote po­znáte člo­veka, ktorý vám zlo­mil srdce a do­sta­nene sa s ním do kon­taktu a jed­náte s ním s re­špek­tom a nad­še­ním musíte byť dosť silný člo­vek.
Nie­kedy po­city od­ídu na do­vo­lenku, a po­tom sa vrá­tia.

Ne­ve­rím, že niečo sku­točné len tak od­íde.
Pre­tože ak také niečo od­íde, ne­sna­žíte sa si za­pa­mä­tať to zlé. Sna­žíte sa pa­mä­tať to naj­lep­šie, ale i tá spo­mienka môže byť roz­ma­zaná.
Kúzla sa stá­vajú vtedy, ak sa ne­vzdá­vame.
Ak vy­dr­žíme bo­jo­vať.

unsp­lash.com

No ne­smieme za­bud­núť na svoju hr­dosť, a to, že nie­kedy je naj­ro­zum­nej­šie od­ísť.
Ak na nie­koho alebo niečo stále mys­líme aj po dl­hom čase, tak to stojí za risk.
Ve­ľa­krát, keď stra­tíme lásku, tak stra­tíme viac.

Stra­tíme nie­koho, kto nám bol ako sú­ro­de­nec alebo naj­lepší ka­ma­rát.
Pria­teľ­stvo je jed­ným zo zá­kla­dov vzťahu.

„Nie­ktoré duše majú silné puto.

To puto ne­roz­delí ani diaľka ani čas.“- ano­nym

Je to po­cit, keď sa stretnú znova, ich kon­ver­zá­cia po­kra­čuje, kde na­po­sledy skon­čila.
Ne­môžme hľa­dať náh­radu za nie­koho, pre­tože to po­tom nie je sku­točné. Ešte hor­šie je, ak sa ho sna­žíme pre­tvo­riť na nášho ex. Ne­môžme sa dať do­kopy s nie­kým z po­msty, aby náš ex-pria­teľ žiar­lil.

Ak chceme za­čať niečo nové, mu­síme byť nad ve­cou, ne­hľa­dať a ne­rie­šiť ex.

unsp­lash.com

Je to všetko o tom, na koho mys­líme, keď sme sami.

Vtedy je svet tro­chu tmav­ším mies­tom hviezdy vy­jdu na ob­lohu.

Je to o tom, čo si že­láme o 11:11 a kto nám chýba.

Pre­tože, ak niečo má byť osud, Boh, ves­mír alebo ho­cičo čomu ve­ríte, si nájde cestu.

Akoby ten skrat, ktorý na­stane me­dzi te­bou a nie­kým je dô­vo­dom na to, aby si si uve­do­mila, čo ti nie­kto tam hore chce po­ve­dať…

ale ne­sľu­bu­jem, že to ne­bude chcieť ešte veľa času.

“ Tí ,čo sa k sebe ne­us­tále vra­cajú, nie ako pár, stačí aj len na­s­päť do svo­jich ži­vo­tov sú tí , ktorí sa tak ni­kdy úplne ne­roz­lú­čili. Sila slova „možno raz“ u nich fun­guje ako bu­me­rang. Je to akoby im nie­kto ho­vo­ril, sta­čilo už toho roz­de­ľo­va­nia sa „-ano­nym

Komentáre