Mys­líš si, že ta­kého ako si ty by som ešte vô­bec hľa­dala? A prečo aj? Aby som sa za­čala znovu ne­ná­vi­dieť? Nie. Ďa­ku­jem. Už mi sta­čilo. Ja chcem ko­nečne žiť. Sku­točne žiť.

Už viac ne­pot­re­bu­jem k ži­votu nie­koho, kto doň ni­kdy sku­točne ne­pat­ril. Kto vlastne ani ni­kdy ne­pre­ja­vil zá­u­jem doň pat­riť. Veď, keď sa na náš „vzťah“ spätne po­zriem, tak zis­ťu­jem, že ty ma vlastne ani ne­poz­náš. Ne­vieš vy­me­no­vať mená mo­jich naj­lep­ších ka­ma­rá­tok. Ne­poz­náš mo­jich sta­rých ro­di­čov. A ur­čite si ne­spo­mí­naš ani na ná­zov mo­jej ob­ľú­be­nej hu­dob­nej sku­piny. Vieš tej, kto­rej pes­ničky som ti do­okola púš­ťala, a na kto­rej kon­certe sme spolu asi pred me­sia­com boli.

eli­te­daily.com

Ale mne to dnes už ne­vadí. Uve­do­mu­jem si, že si ni­kdy ne­stál za to, aby mi to vô­bec va­dilo. Aby som sa kvôli tebe trá­pila. Škoda len, že pred­tým som ne­bola dosť silná na to, aby som to po­cho­pila. Ne­bola som dosť silná na to, aby som ti po­ve­dala zbo­hom. Ale dnes už som. Dnes ťa ok­rem toho zbo­hom, do­ká­žem po­slať aj do…

Dnes sa už do­konca aj opäť sme­jem. Zá­ro­veň zo seba, aká som bola na­ivná, keď som ti chcela znovu a znovu dô­ve­ro­vať, a keď som každý deň pre­svied­čala samú seba, že už to bude lep­šie. Že ty sa zme­níš.

Ale sme­jem sa zá­ro­veň aj z teba. A nie z toho, čo sa z teba stalo. Ale z toho, čo si mi po­ve­dal, keď si od­chá­dzal. „Ta­kého ako ja už viac ne­náj­deš, drahá.“ Ty idiot. Veď o to mi ide. Nie si muž, kto­rého by ženy mali hľa­dať. Ty si to­tiž ten typ, kto­rého už nech­ceš viac ani stret­núť.

eli­te­daily.com

Na za­čiatku si bol milý, okúz­ľu­júci a hlavne ne­se­becký. Bol si ste­les­ne­ním toho, po čom ženy tú­žia. Ve­del si, čo mi po­ve­dať a ve­del si aj to, ako mi to po­ve­dať. Ne­bol si žia­den za­čia­toč­ník. Všetko si to už po­znal. A tak si šiel na is­totu. Po­mo­cou sta­rých ove­re­ných tri­kov. Ach, aký si bol trápny, ty chu­dá­čik. A ja ešte tráp­nej­šia, že som ti na to sko­čila…

Ale ďa­ku­jem. Že vraj za čo? Za skú­se­nosť, predsa. Za tú, ktorú mi vše­tok ten čas s te­bou dal. Veď ako inak by som ve­dela, že na svete sú aj kre­téni bez srdca a štipky sú­citu?!

eli­te­daily.com

Nie­kedy však aj na­priek tomu všet­kému roz­mýš­ľam nad tým, či si as­poň niečo z toho, čo si mi vra­vel, mys­lel vážne. Vieš, či všetky tie slová boli len sú­čas­ťou tvo­jej hry a sy­pal si ich z ru­káva ako na­učenú bás­ničku… Alebo as­poň ne­jaká časť v tebe bola na­ozaj na­ch­víľu do mňa za­mi­lo­vaná… Veď tvoje oči by ne­kla­mali. Či? To sa dá už aj to? Tak ma to pro­sím nauč. Ja už nimi to­tiž nech­cem pre­zrá­dzať svoje po­city, keď cho­dia po svete ľu­dia ako ty…

Takže zbo­hom. To je už na­ozaj to po­sledné, čo ti chcem po­ve­dať. Už nič viac, už nič me­nej. Bol si mo­jou lás­kou. Bol si mo­jím skla­ma­ním. Bol si chvíľu všet­kým. No dnes už nie si ni­čím. A snáď raz po­cho­píš aj ty, kde si uro­bil chybu a prečo láska ne­môže byť len o jed­nom se­bec­kom bl­b­covi, ale o dvoch úp­rim­ných a čis­tých du­šiach. A dú­fam, že čo­skoro po­cho­píš aj to, prečo už na­ozaj ni­kdy nech­cem ta­kého ako ty nájsť…

Komentáre