A práve to ma desí naj­viac. Že som stra­tila nie­koho, kto dal môjmu ži­votu zmy­sel. Kto ok­rem mo­jich očí ro­zo­smial aj moje srdce. A kto mi uká­zal, že aká môže byť láska krásna. Nech­cem si to pri­pus­tiť. Ne­viem, či sa vô­bec do­ká­žem nie­kedy zmie­riť s tým, že si ma navždy opus­til. Ty, ktorý si mi dal všetko, často do­konca aj viac ako si mo­hol. Desí ma po­mys­le­nie, že som prišla o nie­koho, kto ma mi­lo­val tak ne­zištne, a tak úp­rimne… Až tak veľmi, že to bolo prí­liš na tento svet. Pre tento ži­vot.

zdroj: eli­te­daily.com eli­te­daily.com

Spolu sme sa nie­koľ­ko­krát dot­kli hviezd. No ni­kdy mi ani ne­na­padlo, že ty na jed­nej z nich tak skoro osta­neš. Na hviezde, z kto­rej na mňa te­raz dá­vaš po­zor a ur­čite sa usmie­vaš. Hoci ja mám oči v sl­zách. Hoci ja som tu os­tala úplne sama. V prázd­nom byte. V prázd­nej po­steli. Sama. Bez teba. Iba so spo­mien­kami. No tie mi ale na­šťas­tie ni­kto ne­môže vziať.

Ni­kto mi ni­kdy ne­vezme chvíle, ktoré sme spolu strá­vili. Tie chvíle, po­čas kto­rých sme sa spolu smiali na hlú­pych vti­poch a há­dzali po sebe oriešky v snahe tra­fiť sa je­den dru­hému do úst. Tie chvíle, keď sme sa v daždi na­há­ňali pred do­mom a po­tom sme si celí pre­mo­čení ľahli do po­stele. Keď si si zo­bral svoju gi­taru a spie­val Šmol­kov. Keď si ma v škole prek­va­pil ky­ti­cou ruží, a keď si pri na­šom pr­vom stret­nutí pred všet­kými vy­hlá­sil, že si práve na­šiel matku svo­jich detí…

zdroj: pin­te­rest.com pe­xels.com

Škoda len, že vtedy ani je­den z nás ne­tu­šil, ako si to pre nás osud pri­pra­vil. Že to, čo spolu za­ži­jeme, bude síce krásne, ale prí­liš krátke. Keby som v tej dobe bola ve­dela, že je pred nami iba je­den rok, tak každý je­den deň, každú mi­nútu a každú, úplne každú chvíľu by som bola s te­bou. A pre­ží­vala to sto­krát in­ten­zív­nej­šie. Sna­žila by som sa lep­šie si za­pa­mä­tať tie oka­mihy, aby som ani na je­den ne­za­budla. Aby boli navždy v mo­jom srdci. Pre­tože je­diná vec, ktorá ma desí viac ako bo­lesť, ktorú cí­tim v svo­jom srdci, je, že na to raz za­bud­nem…

Nie­kedy sa sama seba pý­tam, čím straš­ným sme sa pre­vi­nili, že sme boli takto kruto po­tres­taní. Či na­ozaj na tomto svete už nie je miesto pre takú úp­rimnú a čistú lásku ako bola tá naša? Otá­zok mi­lión, však od­po­veď žiadna. A na­vyše tá bo­lesť, ktorú cí­tim, je strašná. Nedá sa s ni­čím po­rov­nať. K ni­čomu pri­rov­nať. Je to spa­ľu­júci oheň, ktorý páli zvnútra. A ani na chvíľku ne­po­ľa­vuje. Ne­pres­táva. Nie­kedy mám do­konca po­cit, že na­berá na in­ten­zite. Že jeho sila je ohro­mu­júca, a že ma chce celú spá­liť. A asi sa mu to aj darí…

Však aj na­priek tejto veľ­kej bo­lesti viem jednu vec presne. Aj keby bola sto­ná­sobne väč­šia, aj vtedy by som ju kvôli tebe znovu pod­stú­pila. Pre­tože znovu by som chcela pre­žiť tie chvíle s te­bou. Znovu by som ťa chcela mi­lo­vať a cí­tiť tvoju lásku. Znovu by som ťa chcela mať pri sebe a mys­lieť si, že na celý ži­vot. Že všetko to, čo sme si na­plá­no­vali sa splní a my dvaja spolu zo­star­neme. A raz, na ve­rande v hoj­da­cích kres­lách, sa bu­deme dr­žať za ruky a spo­mí­nať na to, aký bol náš ži­vot krásny…

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

No dnes už, bo­hu­žiaľ, viem, že nič z toho sa ne­stane. Pre­tože ja som tu. A ty tu už viac nie si. Hoci ve­rím tomu, že by si byť chcel. Do­konca mám nie­kedy po­cit, že stále tak tro­chu aj si. Často, keď za­spá­vam, tak cí­tim tvoj dych na svo­jom krku. Keď voj­dem do kú­peľne, tak je plná tvo­jej vône. A v hlave jed­no­staj po­ču­jem tvoje „ľú­bim ťa“.

Chý­baš mi, pre­tože si ne­odi­šiel preč len ty. Od­išla s te­bou aj jedna časť mňa a môjho ži­vota. Toho ži­vota, ktorý ra­zom stra­til chuť a farbu. A hoci pro­sím Boha o po­moc a o to, aby mi ťa vrá­til späť, tak sa nič ne­deje. Darmo sa pý­tam, darmo hľa­dám od­po­vede a kri­čím, čo mi hrdlo stačí. Aj tak ma nik ne­po­čuje.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Zlato, ale keď je prav­dou, že ty ma po­čuť mô­žeš, tak vedz, že ti ďa­ku­jem. Ďa­ku­jem ti, že si bol v mo­jom ži­vote. Hoci len tak krátko. Bol si všet­kým tým, čo som chcela. Bol si mo­jou lás­kou. Tou na celý ži­vot. A ver, že tak to aj navždy ostane. Si to­tiž v mo­jom srdci na mieste, z kto­rého ťa už ni­kto ne­môže do­stať. A preto, keďže viem, že ta­kého ako ty už viac ne­náj­dem, tak ja ho ne­bu­dem ani hľa­dať…