Hovorím o tej falošnej „láske“. Hovorím o zaľúbení sa.

O obdivovaní toho druhého. No my si to pletieme s láskou.

Dnes sa často stáva, že chceme byť milovaní, ale pritom si od seba odháňame ľudí, ktorí to s nami naozaj mysleli vážne. Vrháme sa skôr do náruče ľudí, u ktorých náš vzťah bude mať trvácnosť do mesiaca, ale my sa momentálne cítime spokojní. Potom nastane „vytriezvenie“ a krutá realita, kedy rozmýšľame, kde sakra robíme chybu, prečo nestretneme niekoho skutočne milého a niekoho, s kým chceme naozaj žiť.

5d0c7adb46aacdf177f4c92721971e45

pinterest.com

Viem, dnes je to všetko rýchle, spontánne, záver je bolestivý a my utekáme s rozbitými kúskami srdca k najbližším priateľom, aby nás utešili. Nie sme ochotní sa zamilovať hlbšie, pretože neveríme tomu druhému. Každému hovoríme, ako chceme mať úprimné vzťahy, ako si chceme nájsť niekoho skutočne hodnotného, no príde istý moment a my sa zasekneme vo falošnom a predstieranom šťastí.

Nie sme ochotní ísť hlbšie s citmi, tvárime sa, že žiadne nemáme. 

„Čo ak ma opustí skôr, ako ja jeho?“

Každý z nás niekedy zažije obdobie, kedy je s človekom, s ktorým mu je dobre, ale nechce k nemu pociťovať nič viac. Bojíme sa. Tvárime sa, že sme nedostupní a keďže už máme za sebou pár nevydarených vzťahov, načo si budovať niečo hodnotné a niečo, čo nás dokáže naozaj urobiť šťastnými?

wp-1470757999170

weheartit.com

Čo tak prestať sa obklopovať múrmi a ísť na svetlo? Čo tak konečne pochopiť, že máš len jedny city a tie by už nemali byť zranené? Už máš dosť! Už bolo dosť tvrdých rán, už bolo dosť nezmyselných rečí, už bolo dosť falošných citov. Už bolo dosť sebatrýznenia a podceňovania sa. Každý z nás máme hodnotu, preto si ju zachovajme. Nebuďme s niekým len preto, lebo nechceme byť sami.

Nevyužívajme lásku len pre vlastné a dočasné uspokojenie.

Nevyužívajme ju len na to, že sa cítime byť osamelí.

Lásku musíme prijať srdcom a musíme byť o tom presvedčení. 

Chráňme si ju.