Ak ťa niekto požiada, aby si mu povedal pár viet o sebe, v hlave sa ti zrazu objaví obrovská spleť myšlienok. Odkiaľ si prišiel, z akej rodiny pochádzaš, kde si chodil na strednú školu, popr. na vysokú, čím sa živíš, či si slobodný alebo zadaný. Celý život dokážeš opísať len v niekoľkých vetách a neznámy človek si vie vytvoriť iba mylnú predstavu, kto naozaj si.

A ktoré veci sú vlastne dôležité? Sú to len dáke záchytné body a musel by si zachádzať do detailov, aby si ukázal, kto v skutočnosti si. Mapujú tvoj život a pomáhajú ti zapamätať si tvoj mentálny a emocionálny stav vo vývojových stupňov tvojho života. Pozerať sa na svoje odpovede ako na jeden celok je zbytočné. Ukončil si právo s červeným diplomom a robíš ako právnicky koncipient. Z tohto pohľadu sa nedá zistiť, čo máš v srdci, nedajú sa vyčítať tvoje pravé kvality a ani to, čo máš v duši. Prezradí to niečo o tvojej minulosti, prostredí, v ktorom sa nachádzaš, ako tráviš voľný čas, možno koľko zarábaš alebo aké máš zručnosti. Ale toto nie sú veci, ktoré zaručene o tebe povedia, kto v skutočnosti si.

foto:www.jenkraska.com

Si vytvorený z množstva pocitov, myšlienok, zážitkov a malých momentov, ktoré ovplyvnili tvoje správanie a názory. 

Si vytvorený z rozhodnutí, ktoré si učinil v rôznych situáciách a nekonečného množstva emócií, ktoré si pocítil v živote. Si vytvorený z rozhodnutí, niekedy aj ťažkých, ktoré si musel vykonať v každom okamihu svojho života. Si vytvorený z vecí, ktoré si robil, keď sa na teba nik nepozeral. Si vytvorený tým, ako si konal, keď si zistil, že milovať niekoho môže prinášať aj bolesť.

Zabudneme na tieto maličkosti. Pretože sú také jednoduché, také každodenné a tak zdanlivo povrchné. 

Tie pravé sa stávajú neustále, každú sekundu a práve tieto momenty vytvárajú to, kým naozaj si. Od tých „veľkých“ vecí ako rodina, škola, skúsenosti, kariéra, existujú ešte väčšie a tie sa skladajú práve z tých malých momentov ako sú rozhodnutia, emócie, city, rozhovory, výzvy. Sú to neuveriteľné skúsenosti. Z časti si vôbec nie sme vedomí, čo robíme. Myslíme a konáme na základe nášho inštinktu. Proste to spravíme. Jednoducho takto existujeme. Myslíme bez predstavovania následkov, iba myslíme. Takže to nedáva zmysel, čo/kto sme. Každodenná, neplánovaná, inštinktívna verzia samých seba?

foto: ekyshirley.blogspot.com

Často sami seba presviedčame, s cieľom zistiť, kto sme, s cieľom nájsť kto sme, že musíme urobiť niečo radikálne.  

Musíme skončiť s prácou, nájdeme inú, začneme cestovať po svete. Ale to nikdy nebolo riešením. Pre niekoho vycestovať nepochádza z čistej záľuby z dobrodružstva, ale z presvedčenia, že môžu nájsť samého seba. Lenže musia hľadať niekde úplne inde. Ľudia, ktorí sa vrátia z ciest, zo štúdia v zahraničí, majú toľko zážitkov, akoby boli úplne niekým iným. A niektorí to cítia možno aj vtedy, keď skončia s prácou. Väčšina zamestnaní stojí za hovno, ale viac ako to, ľudia, ktorí odchádzajú z práce, začnú nasledovať to, čo skutočne chcú. Byť spontánny, neuvedomený, mladistvý…

foto:www.lifeofpix.com

To, či stráviš polovicu života spokojný niekde na pláži, nahnevaný vo svojom kancli alebo hľadaním pravej lásky sa nevyrovná tomu, keď objavíš pravý dôvod tvojej existencie. Tieto skúsenosti môžu byť neuveriteľné, môžu ti zmeniť život alebo ťa na dlhšiu dobu inšpirovať. Ale nie sú konečným cieľom a nezodpovedajú ti všetky otázky. Budeš rovnaký bez ohľadu na to, kam ideš, s kým sa stretneš, kde budeš pracovať. Dôležité je to, čo bude vychádzať z tvojho vnútra. Čo budeš počúvať, pozerať, nad čím premýšľať a čomu budeš venovať pozornosť. Vieš, že každá minúta sa počíta, pretože každá minúta ponúka novú príležitosť pochopiť svoju vlastnú podstatu.

zdroj: thoughtcatalog.com,titulná foto: elitedaily.com