Láska je krásna. Láska bolí. Najmä, ak ťa zradí milovaný človek. Občas potrebuješ počuť povzbudivé slová, no najskôr sa musíš vyplakať. Niekedy počuješ niečo, čo presne vystihuje tvoj život. Zasiahne ťa to priamo do srdca, rozpráva ti z duše. Ak to tvoje srdce bolo zlomené, nasledujúce slová sú pre teba.
Si sama, viem…
Opýtať sa, ako sa máš, smiem?
Sú to veci, trochu zjavné,
ale s určitosťou, napísane správne.
Je toho viac, čím začať by sa dalo,
lež veľa myšlienok sa už predčítalo.
Začať teda, kde, sa pýtam,
možno tam, kde koniec slýcham.
Jedného dňa, včasne ráno,
jedno dievča práve vstalo.
Nebol to deň obyčajný,
lež tak nemý, prázdny, samý.
Bolo skoro, na začiatok,
takého dňa ako piatok.
Slnko zhaslo svoje lúče,
nevedno, prečo skuče.
Dievča také obyčajné
naivné a predsa iné.
Posplietalo svoje vlasy,
do lokien, tak sa nosí.
Pozrelo sa do zrkadla,
s úsmevom sladkým, ako čokoláda.
Bolo jasné, kam krok mieri
k tomu jedinému, v celej zemi.
Svoju čestnosť neskryvila,
len, jedinému ju darovala.
Bol to on, kto vziať si ju chcel,
bez iných, očividných pravidiel.
Lež ona bola stará škola,
pre ňu známa, žiadna iná.
Nepočúva žiadne zvesti,
nepozerá nerestnosti.
Je to duša, čistá, krehká,
čo len milovaná bola zriedka.
Tmavé vlasy viali pri nej,
patrili jej, jemu, žiadnej inej.
Brána bola otvorená,
dokorán sťaby rozvalená.
Vošla, teda, predsa je len známa
vedia o nej, o nich, žiadna fáma.
Je to osud, čo nás láka,
vždy vie, čo od nás čaká.
To sa stalo, aj v to ráno,
smutné, skryté, vyčkávalo.
Na tú chvíľu jedinú,
čo zmeniť malo celú hodinu.
Myslela, že snáď blúzni,
sníva sa jej, že je v núdzi?
Núdznosť slov je teraz treba,
lenže ako všetko srdce vstrebá?
Oči všetko uvideli,
pochopili, odcudzili.
Už to nebol, ten sen krásny,
ako z ranej rosy vzácny.
Kde sú traja, nie je láska,
je to ďalšia samohláska.
V slove, takom nepotrebnom,
čo zasekol sa v hrdle nemom.
Podvod, nevera, ako si len mohol?
Pýta sa srdce, no očiam zahol.
Pamätáte na začiatok?
Duša taká čistá krehká,
čo len milovaná bola zriedka?
Myslela, že je to ten sen,
ktorý zažiť, každý by chcel.
Opak, ale pravdou bol
sama zistila, aký to je bôl.
Zamilovanosť je len dúha krásna,
je to naša malá spása,
v ktorej sa nájsť ťažko je,
pretože vždy jedného zabije.
A preto priala si len jediné,
ostať tou, čo teraz zahynie.
Jedného dňa, včasne ráno…
