Veta mojej mamy, ktorá mi utkvela v pamäti. „Teraz by si sa už chystala von a ja by som zasa sedela doma sama,“ povedala. A mala pravdu.

Začala som dospievať a s tým prišlo aj prehodnocovanie hodnôt. Nepoviem, že správne, skôr pubertálne. Hlava 16-ročného dievčatka sa zamerala na vyumelkový svet odpozeraný z romantických „dievčatkovských“ filmov. Túžba po láske a sladkom vzťahu z hlavy vytlačila všetko, čo nesúviselo so snom násťročnej. Prišla láska, bolestivá, no pekná. Točil sa celý svet – s ňou aj okolo nej. Chcela si si presadiť svoje, na každý mamin argument, prečo nie, si ty použila ten svoj – ale ja ho ľúbim!

teenager1 - pexels

weheartit.com

Stalo sa toho medzi vami toľko. Medzi tebou a mamou. Viete sa nekonečne mojkať a objímať, no zároveň aj pohádať a jedna druhej nerozumieť. Prídu chvíle, kedy ti to, že nechápe niečo na prvý pohľad jasné, bude pripadať nanajvýš absurdné.

Bude kričať a nebrať ohľad na to, že sa dusíš vlastnými slzami. „Čo si to urobila?“ Nič. A vlastne všetko. Žila som život. Po svojom. A že to nie vždy bolo správne, s tým súhlasím. Ale pardon, návod na život nikde nekúpim. Si povieš, že si sa jej zdôverila naposledy. Že pravda sa nevypláca. A potom o nejaký čas príde úplne obyčajná nedeľa a tebe dôjde z päty do hlavy.

alplnmkyxpg-emma-frances-logan-barker

foto: thoughtcatalog.com

Že vtedy kričala? Videla svoju malú dcéru plakať pre lásku a nevedela jej pomôcť. Sama to veľmi dobre poznala.

Že vtedy nebrala na teba ohľad? Bola chladná, lebo ti chcela otvoriť oči.

Že ťa nedokázala pochopiť? Dokázala, ale nechcela si priznať, že jej najmladšie dieťa sa stretlo s krutosťou dospelého sveta.

Teraz sedíš v obývačke. V príjemnom prítmí lampy, v teplých papučiach a s horúcim čajom v rukách. Už si zahojená. Bolesť prešla, lebo si našla liek. Nie. LIEK si našiel TEBA. Našla ťa láska. Nová, spaľujúca a konečne jednoduchá. Si spokojná a šťastná.

„Nebuď smutná, aspoň si spolu môžeme vypiť čaj.“ A potom si to uvedomíš. Nebola si tu a svojej mame si chýbala. Svojou prítomnosťou a spoločným tichom v nedeľu večer. Teraz ju vidíš šťastnú, pre takú maličkosť akou je tvoja osoba posadená na gauči vedľa nej.

 

Ďakujem, že si, mami! Nech príde ktokoľvek, vždy si nájdem čas na čaj o piatej. Sľubujem!