Asi na­stala chvíľa, keď si po­vieme zbo­hom, z je­di­ného dô­vodu a to, že ne­exis­tuje žiadna druhá mož­nosť. Síce to bude bo­les­tivé a zni­ču­júce, ale ni­kdy ne­bolo jed­no­du­ché opus­tiť nie­koho, koho mi­lu­jeme.

Ne­môže byť po­hodlné zvy­kať si znovu na osa­melé ve­čery, na rána v prázd­nej po­steli, na od­chod z domu bez bozku, na za­spá­va­nie bez pop­ria­tia slad­kých snov. Vždy je dobré mať mi­lo­va­ného člo­veka po boku, sta­rať sa o neho. Či už va­riť, prať, upra­to­vať, fy­zicky či psy­chickú po­má­hať alebo pod­po­ro­vať.

Jed­no­du­cho je to oveľa prí­jem­nej­šie ako byť sám, pre­tože ne­pres­tajná sa­mota je zni­ču­júca. Ale my sa aj tak mu­síme na­po­sledy ob­jať a po­boz­kať. I keby si ne­pres­tajne vo­láme alebo sa nav­šte­vu­jeme vždy keď sa dá, už to ne­pôjde. Stále bude me­dzi nami ob­jemný a hl­boký oceán, ktorý nám ne­do­volí mať to naj­dô­le­ži­tej­šie po svo­jom boku práve vtedy, keď po­tre­bu­jeme. Ne­do­volí nám da­ro­vať si ob­ja­tia a ani bozky. Roz­delí nám cesty, sny, túžby, ciele a vlastne všetko, čo tvo­rilo naše MY.

Jed­no­du­cho nám ne­bolo do­priate byť spolu a šťastní. Boli sme do­nú­tení si dať zbo­hom. Aj keď dú­fať, že to bude stále rov­naké aj keď bu­deme ti­sícky ki­lo­met­rov vzdia­lení, bolo pekné, no dnes už obaja vieme, že je to ne­možné. Je­diná vec, ktorá sa ne­zme­nila sú moje city k tebe a tak­tiež ne­ochabli ani tie tvoje. Obaja však vieme, že je to len za­tiaľ. Bo­hu­žiaľ, aj láska za­čne slab­núť, pre­tože mi­lo­vať nie­koho, s kým už sa viac zrejme ani ne­uvi­díme, nie je vô­bec jed­no­du­ché.

zdroj: pi­xa­bay.com

Je­diná jedna vec, ktorá nám ostane, budú spo­mienky i keď možno budú čo­raz bled­šie. No budú tvo­riť moju mi­nu­losť. Spo­mienky, ktoré sme za ten čas naz­bie­rali. Od nášho pr­vého ahoj, cez prvé ob­ja­tia, opité chvíle na párty, plač či smiech, až po našu po­slednú spo­ločnú noc vedľa seba a tiež po­sledný po­hľad plný sĺz a vy­nú­te­ného úsmevu.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ne­viem čím sme si to za­šlú­žili, ale roz­hodne to je tak, ako to byť malo a my to ne­zme­níme. Pri­šiel deň, kedy si mu­sel od­ísť. Ja som os­tala sama tu a ty si od­išiel sám tam, ale za nie­kým, kto ťa po­te­bo­val viac ako ja! To je je­diné, čo mi dáva kladný vý­znam.

Komentáre