Ci­táty z ro­man­tic­kej drámy, ktoré ťa chy­tia za srdce. 

„Je lep­šie pre­ho­vo­riť alebo zo­mrieť?“

„A v ten ve­čer, keď zo­star­neme, na­ďa­lej bu­deme ho­vo­riť o tých dvoch mla­dých mu­žoch, ako keby to boli dvaja ne­známi, kto­rých sme stretli vlaku, kto­rých sme ob­di­vo­vali a chceli im byť ná­po­mocní. A bu­deme to chcieť na­zvať zá­vis­ťou. Pre­tože na­zvať to skla­ma­ním, by nám obom zlo­milo srdce.“

„To čo bolo v mo­jej hlave tak dlho je te­raz von, v re­ál­nom svete. Už viac nie v mo­jej ne­ko­neč­nej kra­jine ne­jas­ností.“

„Pat­rili nám hviezdy. Tebe a mne. Niečo také môže byť da­ro­vané len je­den je­diný raz.“

„Nie sme stvo­rení pre je­den je­diný ná­stroj. Ja nie som, ta­kisto nie si ani ty.“

„Rad­šej ne­cí­tiť nič než cí­tiť čo­koľ­vek iné. Aká strata.“

„Možno to bol al­ko­hol, možno to bola pravda. Možno som nech­cel aby sa veci zme­nili v niečo ab­s­traktné. Ale cí­til som, že som to mal po­ve­dať. Pre­tože toto bol ten správny mo­ment aby som to po­ve­dal. Pre­tože to bol ten mo­ment keď mi zrazu svitlo že práve toto bolo to, prečo som pri­šiel, aby som mu po­ve­dal: ,,Ty si je­diný člo­vek kto­rému chcem po­ve­dať zbo­hom keď bu­dem umie­rať, pre­tože je­dine vtedy, bude táto vec, ktorú na­zý­vam mo­jím ži­vo­tom, dá­vať zmy­sel. A ak by som sa do­po­čul, že si umrel, môj ži­vot, tak ako ho po­znám, ja, ten člo­vek s kto­rým sa te­raz roz­prá­vaš, to všetko by pre­stalo exis­to­vať.“

„Daj mi tvoje meno a ja ti dám to moje.“

„Ak by som ho mo­hol mať, presne takto, vo svo­jich snoch, každú noc, po celý môj ži­vot. Sta­vil by som svoj ži­vot na sny a skon­čil so všet­kým os­tat­ným.“

„Ne­obá­vaj sa. Príde to. As­poň dú­fam že príde. A vtedy, keď to bu­deš naj­me­nej ča­kať. Prí­roda od­halí svoje pre­fí­kané spô­soby, aby na­šla­naše najs­lab­šie miesto.“

zdroj: pin­te­rest.com

„Po­ve­dal: „Som ako ty. Pa­mä­tám si všetko.“ Na mo­ment som sa po­za­sta­vil. Ak si sku­točne pa­mä­táš všetko, chcel som po­ve­dať, ak si na­ozaj ako ja, tak pred­tým ako zaj­tra od­ídeš, alebo pred­tým ako bu­deš pri­pra­vený za­buc­hnúť dvere na ta­xíku, vtedy, keď si už všet­kým na­okolo po­ve­dal zbo­hom a v tvo­jom ži­vote ne­os­talo nič čo by si mo­hol po­ve­dať, po­tom, len tento je­den je­diný krát, ob­ráť sa na mňa, aj keď len zo žartu alebo ako na svoju spo­mienku, ktorá by pre mňa zna­me­nala všetko keby sme boli spolu a tak, ako si to uro­bil vtedy, po­zri sa na mňa, za­hlaď sa mi do očí a daj mi tvoje meno.“

 

Komentáre