Zober si ju! Zober si do ruky sviečku! Akúkoľvek. Voňavú, farebnú, čajovú, ozdobnú, proste akúkoľvek, ktorú doma nájdeš a pozorne si ju prezri. Pozorne! Pozoruj všetko, čo sa dá. Tvar, farbu, vôňu, hrot, jednoducho všetko, čo môžeš vidieť a cítiť. Ja mám tiež jednu v ruke. Tak si ju skús predstaviť…
Je v priesvitnej sklenenej nádobke s vrchnáčikom, vosk je zafarbený sťa nebo počas žiarivého slnečného letného rána a miestami, kde-tu, sa prediera aj farba lupienkov sýtočervenej majestátne rozkvitnutej ruže.
Vonia, vonia ako oceán hlboko pod hladinou, vonia ako čerstvo opelené tulipány a cítiť z nej takú žiarivú nefalšovanú pozitivitu a radosť. Určite poznáš ten pocit, keď cítiš vôňu niekoho pre teba veľmi blízkeho a cítiš sa, že si v bezpečí a nikto na svete ti nič nemôže. A presne takto vonia aj tá sviečka. Vonia presne ako tá tebe najbližšia osoba, s ktorou zdieľaš, alebo by si veľmi rada zdieľala každú minútu svojho života.
Je v nej už len veľmi málo vosku, veľmi rada si ju zapaľuješ len tak, počas hrejivých letných dní, pochmúrnych jesenných popoludní, studených zimných večerov, ale aj harmonických jarných rán. Stále. Je to sviečka, ktorú máš neskutočne rada, dokáže ťa napĺňať šťastím, energiou, alebo ťa dokáže upokojovať, pokiaľ nemáš zrovna najideálnejšiu náladu.
Keď sa pozeráš na jej vysoký plamienok, vidíš, ako z neho sála to teplo, vidíš, ako sa vosk pod ním pomaly roztápa viac a viac, až kým nie je celý tekutý a pýtaš sa . Pýtaš sa samej seba, ako je možné, že niečo tak maličké ako je pár-milimetrový hrot sviečky dokáže horieť takým silným čistým a žiarivým plameňom? Pýtaš sa, ako je možné, že tak malý plamienok dokáže roztopiť niekedy až litre vosku? Ako je možné, že vosk sa roztopí, ale sklo ostane nedotknuté?
A presne na tieto otázky nájdeš odpoveď v živote.
Veľmi veľa vecí v našom živote nemá zmysel v nájdení nejakých fyzikálnych, chemických alebo prírodných zákonov, ale v nájdení životných zákonov. Zákonov, ktoré určuje sám život a je len na nás, ako ich prijmeme. Tak ako opis tejto sviečky.
Možno si si po spomenutí tvojej blízkej osoby predstavila túto osobu (mama, otec, priateľ, priateľka, kamarátka, sesternica…) a od tohto momentu si pracovala pri opise sviečky aj s myšlienkou na túto osobu. Možno si si predstavila svoju najobľúbenejšiu sviečku, ktorú si dostala od svojej srdcu najbližšej osoby. A možno si si nepredstavila nič.
Ako je možné, že tak malý hrot sviečky tvorí tak obrovský plameň? Tak ako tvoje malé srdce dokáže vytvoriť tak veľkú lásku, tak ako tvoje malé neviditeľné myšlienky dokážu vytvoriť tak obrovskú neistotu, smútok alebo hnev.
Ako je možné, že tak malý plamienok dokáže roztopiť tak veľa vosku? Tak ako dokáže jedno slovo rozbiť tvoj pocit šťastia, tak ako jedna veta dokáže vytvoriť v niekom lásku, tak ako jeden detail dokáže v niekom vytvoriť pocit hnevu.
Ako je možné, že sa vosk roztopí a sklom to nehne? Tak ako niekoho dokáže zobrať smrť svojho domáceho miláčika a niekoho vezme až smrť svojej vlastnej mamy. Tak ako niekoho trápi ten istý problém polroka a druhého iba päť minút.
Tak ako nachádzaš odpovede v takýchto jednoduchých otázkach, tak nachádzaš aj odpovede vo svojich veľkých i malých rozhodnutiach. Premýšľaním…
