Ne­dávno sa mi do­stala do rúk jedna kniha, kde bolo nie­koľko de­sia­tok dô­vo­dov, prečo mi­lo­vať muža. Prek­va­pivo tú knihu na­pí­sala žena. Tak mi na­padla otázka. Po­tre­bu­jeme na lásku vô­bec dô­vod? Ak áno, tak koľko dô­vo­dov je po­sta­ču­jú­cich? Ne­stalo sa ti, že si sa do nie­koho za­ľú­bila len tak, bez­dô­vodne? Ne­bol to ani tvoj „typ“, ale niečo z neho vy­ža­ro­valo, čo ťa k nemu pri­ťa­ho­valo? Mne sa to stáva za kaž­dým.

Stocksy_txp2385c6e3BMw000_Small_960020foto: eli­te­daily

Keď som bola mlad­šia, mala som na lásku iné „vý­be­rové kri­té­ria“, ako na­prí­klad pekné tričko, te­nisky a po­dobne. Dnes viem, že to ani láska ne­bola, len za­mi­lo­va­nosť, po­blúz­ne­nie. Láska za­čína tam, kde za­mi­lo­va­nosť po­mi­nie. Láska zna­mená byť s nie­kým, nie­len keď je sl­nečno, keď ťa spa­ľuje ne­ko­nečná túžba po ňom, keď máš po­cit, že na­stalo ze­me­tra­se­nie, láska je byť s nie­kým aj keď príde búrka a ne­máš dážd­nik. Ak náj­deš nie­koho, kto  s te­bou tú búrku pre­čká, máš vy­hraté. Ešte lep­šie je, ak náj­deš nie­koho s kým si v tom daždi za­tan­cu­ješ.

Preto ak sa ma na­bu­dúce osoba, do kto­rej sa za­ľú­bim spýta, prečo som sa za­ľú­bila práve do nej, od­po­viem len mi­lu­jem ťa a basta! Ne­hľa­dajme dô­vody, prečo nie­koho mi­lo­vať, mi­lujme ho z hĺbky srdca a os­tatné príde samo.

ti­tulná foto: pin­te­rest

Komentáre