V láske je to ten najbolestivejší pocit, aký môže prísť. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa vzťah skončil, keď ti ostanú len oči pre plač a zlomené srdce v hrudi, túžiš len po tom, aby to prestalo bolieť. Modlíš sa, aby sa to už nikdy nezopakovalo, no ten kolotoč sa znova rozbehol.
Spoznáš niekoho nového, cítiš nádej, bláznivo sa zamiluješ a všetko hrá tak, ako má. No skôr či neskôr sa všetko pokazí. Opäť. Ako to, že si to ty, kto ostal znova sklamaný? Koľkokrát to musíš ešte zažiť, aby si našla niekoho, kto ťa už neraní? Alebo azda skutočná láska vôbec neexistuje?
Láska a zlomené srdce však patria k sebe
Kto nevie, ako to v hrudi bolí, ten nikdy nemiloval. Iba vzťah, na ktorom ti v skutočnosti nezáležalo, v tebe nezanechá žiadnu stopu. Niekto to zažije iba raz, niekto aj trikrát. A aj keď láska pominie a ostane po nej len jazva na duši, ver, že to stálo za to. Každý jeden vzťah ťa formoval a učil niečo nové. V každom si mala nádej na rozprávkový koniec. A ako sa hovorí, ak ešte neprišiel, tak koniec nie je.
Na ceste k nemu si však budeš musieť aj niečo vytrpieť, nebude to ľahké a ružové. Možno stretneš jedného, dvoch či dokonca troch mužov, ktorí sa ťa dotknú viac, ako iní. Lúčenie s nimi zabolí a aj keď budeš mať opäť zlomené srdce, neznamená to, že by si mala na lásku zanevrieť. Toto je totiž obeta pre ňu.
Kým sa dostaneš k tej, ktorá zahojí všetky tvoje jazvy, k tej, ktorá bude už navždy, musíš spoznať aj tie, ktoré šťastný koniec nemajú. Je to ako tréning pred tým, než príde to pravé. Neboj sa opäť zamilovať. Nemaj strach z toho, že budeš znova ranená.
Láska je ako hra, v ktorej riskujeme veľa, no ešte viac môžeme získať. Najmä, ak sme ochotní ukázať, že máme silu na to, aby sme prežili aj jej ťažké skúšky.
