Na za­čiatku bol pre mňa náš vzťah ako spl­nený sen. Zdalo sa, že bude ten správny. Po­zorný, prí­jemný, roz­dá­va­júci kom­pli­menty v kaž­dej chvíli. Zbož­ňo­vala som jeho po­hľad. Cí­tila som v jeho boz­koch odo­vzda­nosť. Bola som s ním v inom, mo­jom do­ko­na­lom svete. Trvalo to však len chvíľu.

fre­e­pik.com

Vy­triez­ve­nie prišlo po­merne skoro. To, čím sa ma sna­žil v za­čiat­koch ohú­riť od­išlo pri­skoro. Žiadne ve­černé kino, pivo s ka­ma­rátmi, či obed v meste. Po práci sa vra­cal do­mov una­vený a voľný čas stále čas­tej­šie trá­vil bezo mňa. Se­dá­vali sme spolu na gauči, každý na opač­nom konci a ne­do­ká­zali sa roz­prá­vať.

Pri obede alebo ve­čeri sme sa stretli len má­lo­kedy. Noci čo­raz čas­tej­šie trá­vil v spo­loč­nosti ka­ma­rá­tov. Ne­ve­dela som, kde je, s kým je a ako trávi čas. Odo mňa však oča­ká­val 100% sta­rost­li­vosť. Ra­ňajky včas na to, aby ich sti­hol pred od­cho­dom do práce. Upra­taný byt, plná chlad­nička a teplá ve­čera po prí­chode do­mov. Na oplátku som ne­dos­tá­vala nič. Aj na­priek tomu, že si ve­čer čo ve­čer lí­hal do po­stele s kni­hou na­miesto mňa, ne­pres­tá­vala som ve­riť. A ne­bola to láska, čo mi stále do­dá­valo ná­dej.

Keď si to po čase spätne pre­mie­tam a sle­du­jem ženy v mo­jom okolí, nie som je­diná, ktorá toto do­pus­tila. Ostá­vala som vo vzťahu, ktorý ne­mal bu­dúc­nosť. Ne­bola v ňom láska, po­ro­zu­me­nie, ochota, túžba, od­da­nosť. Ne­bola v ňom žiadna prí­sada, ktorá vy­tvára dl­ho­dobé a sta­bilné vzťahy trva­júce navždy. Vy­tra­tilo sa z neho všetko, čo udr­žiava vzťah v správ­nej ro­vine. A náš vzťah ani zďa­leka ne­bol je­diný, ktorý ne­fun­go­val.

pe­xels.com

Preto som sa za­čala v ob­dobí, kedy som bola bez par­tnera za­mýš­ľať nad tým, prečo ženy ostá­vajú aj na­ďa­lej vo vzťa­hoch, kto­rým malo už dávno od­zvo­niť.

Strach zo sa­moty. Áno, aj to je ur­čite je­den z dô­vo­dov. Ženy sa obá­vajú sa­moty rov­nako ako muži. Byť sama a ne­mať vzťah však ne­zna­mená hneď sa­motu. Ur­čite máš okolo seba mnoho ka­ma­rá­tov, ro­di­čov, zná­mych, ko­le­gov. Prob­lém nie je to, že ne­máš par­tnera. Prob­lém na­stáva vtedy, ak cí­tiš sa­motu. Druhá strana mince zase uka­zuje, že ak bu­deš chvíľu sama, zís­kaš oveľa viac, ako vo vzťahu, ktorý ti skôr be­rie ako dáva.

Ostať je jed­no­duch­šie ako bu­do­vať niečo od­znova. Aj to je je­den z hna­cích mo­to­rov pre­tr­vá­va­nia vzťa­hov, ktoré už dávno nie sú to, čo by mali byť. A práve to bu­do­va­nie a vy­tvá­ra­nie je niečo, čo vo vzťahu musí byť prí­tomné aj po ro­koch. Na vzťahu treba pra­co­vať. Ako­náhle to je­den z par­tne­rov vzdá, vzťah sa rúti do zá­huby. Ak vo vzťahu ne­pra­cu­jete obaja na jeho bu­do­vaní, skôr či ne­skôr príde ko­niec. Nie je jed­no­duch­šie ukon­čiť to a bu­do­vať niečo od­znova s člo­ve­kom, ktorý bude na vzťahu pra­co­vať tiež?

foto: pe­xels.com

Práve ženy vo vzťa­hoch, ktoré po­strá­dajú ich zmy­sel sa naj­čas­tej­šie uchy­ľujú k ne­vere. Pri inom mu­žovi nájdu to, čo im doma chýba. Rad­šej sa tvá­ria, že prob­lémy ne­exis­tujú, že je všetko v úpl­nom po­riadku.

Ukon­čiť vzťah, najmä ak trvá dl­h­šie, nie je jed­no­du­ché ani pre jednu stranu. A je jedno, aké prob­lémy v ňom sú. Ako ženy, tak aj muži sa len ťažko vzdá­vajú par­tnera. Nie je ni­čím ne­zvy­čaj­ným, že ľu­dia zo vzťahu od­chá­dzajú, až keď nájdu inú is­totu. Zo vzťahu do vzťahu. Je nám ľúto ro­kov, ktoré sme spolu strá­vili a toho, čo sme spolu vy­bu­do­vali. Ak sa však vzťah za­sta­vil a niečo, čo je pod­statné v ňom ne­fun­guje, je lep­šou mož­nosť od­ísť.

Tak som si aj ja po­ve­dala, že ne­bu­dem ostá­vať vo vzťa­hoch, ktoré ne­fun­gujú.

Komentáre