O tom, že aj najlepšie kamarátky si prechádzajú krízou. Ako z toho vykľučkovať, aby ste sa nerozišli v zlom a stále si mohli pozrieť do očí?
Doposiaľ som sa spoliehala vždy iba na teba. Nemala vlastný názor, bez toho, aby som sa nepresvedčila, čo si o tom myslíš ty. Akoby som sama nežila bez tvojej prítomnosti. Spoliehala som sa, že všetky moje problémy vyriešiš ty, že ty si tá, ktorá vie všetky odpovede na otázky, ktoré má zaujímali a trápili, ale mýlila som sa.
Teraz na chvíľku odchádzam od nášho života, nie že by som ťa z neho vymazala, len idem kráčať sama. Idem sa učiť žiť bez teba či iných. Chcem zistiť, aké to je vedieť pomôcť sama sebe. Potrebujem vedieť, že to dokážem. Že dokážem prežiť aj bez teba. Idem čeliť sama problémom, bez toho, aby som ich vešala niekomu na krk.
Posledné mesiace som sa stala od teba až príliš závislá a to nie je dobré. A možno aj to bol jeden z tých problémov, čo som cítila. Uvedomila som si, že som doteraz neurobila žiadne rozhodnutie bez tvojho argumentu. Možno aj to malo vplyv na pár vecí, čo sa stalo. Nie, teraz to nedávam za vinu tebe, ale sebe, že som nedokázala mať vlastný názor a nerobila veci, čo som chcela. Hovorila som ti úplne o všetkom, presne ako ty mne, však to je super nie? Mať niekoho takého. Lenže… tiež to malo svoju zápornú stranu.
Teraz je čas na to, aby som začala počúvať svoje vnútro, svoje pocity, svoje rozhodnutia proste seba. Neodstraňujem ťa, to vôbec nie. Som tu stále pre teba. Len sa idem učiť ako stať na vlastných nohách sama. Ďakujem, že máš pre mňa porozumenie. Aj keď budeme teraz od seba vzdialené, ešte to neznamená koniec nášho kamarátstva. Mám ťa rada a viem, že si spolu k sebe opäť nájdeme cestu.
