Pre os­tat­ných ťažko chá­pať,

veď ne­vi­dia nad čím vá­hať,

láska ob­čas zradí vlast­ných,

kan­di­dá­tov svo­jich jas­ných.

 

Pred­tým si bol jed­ným z davu,

te­raz máme každý stranu.

Tvoja ľavá, moja pravá,

každý deň sa nám už stáva,

že len ti­cho má tu silu,

spra­viť zo mňa takú milú,

takú akú hľa­dáš stále,

aj ona už mizne v dave…

 

Každé ráno s no­vou tvá­rou,

za­bú­dame čo sa stalo,

hľa­dáme sa v ča­soch dáv­nych,

to čo má byť v vzťa­hoch správ­nych…

 

ty to hľa­dáš  stále s chu­ťou,

no hľa­da­nie je už pú­ťou,

sto­jíš v púšti hľa­dáš vodu,

všade pie­sok, pa­dáš dolu…

 

hľa­dáš niečo čo už nie je,

dr­žíš, krá­čaš, ve­ríš viere,

ja však pat­rím k ate­is­tom,

a bu­dúc­nosť vi­dím hmlisto…

pe­xels.com

Čo sa stalo, čo sa deje,

blú­dim v sebe hľa­dám dvere,

na­okolo samé steny,

vý­chod ni­kde blízko neni…

 

Pre os­tat­ných ťažko chá­pať,

veď ne­vi­dia nad čím vá­hať,

láska ob­čas zradí vlast­ných,

kan­di­dá­tov svo­jich jas­ných.

 

Každý dňom ja chcem byť ta­kou,

čo vy­chá­dza spod tých mra­kov,

hľa­dám seba hne­vom, si­lou,

ale ne­viem byť už inou,

ne­viem či tu ešte býva,

taká akú tvoje srdce skrýva.

Komentáre