Bola to láska na prvý pohľad. Keď túto vetu začuješ, určite sa ti pred očami vynorí scéna ako z romantického filmu. Dvaja ľudia, ktorým sa doposiaľ nikdy neskrížili cesty, sa jedného dňa stretnú. V tom momente, ako sa im oči stratia jeden na druhom, čas sa zastaví, telami im prebehnú zimomriavky a v brušku sa ozve prvý motýľ. Dokonalý moment, ktorý je začiatkom vzťahu. Ide však naozaj o lásku?
Hovorí sa, že keď už od prvej chvíle vieš, že sa ti ten cudzinec páči, či už fyzicky alebo tým, ako sa správa, zamilovala si sa. Avšak, dovolím si zamyslieť sa nad tak obľúbeným spojením „láska na prvý pohľad“, pretože mám pocit, že tu nejde o to slovo na „L“. Podľa mňa si láska vyžaduje oveľa viac času, než sú tie počiatočné sekundy a minúty.
Je v tom rozdiel, aj keď „láska na prvý pohľad“ znie krajšie
Ak by som to mala definovať, nazvem to pobláznením. Okúzlením. Momentom, kedy si nasadíš ružové okuliare na oči, aby si sa cítila ako v sne. Nie, toto ešte nie je skutočná láska, aj keď tá veta znie tak veľmi romanticky, že by ňou chceli svoj príbeh lásky začínať mnohé z nás. Skús sa však zamyslieť, čo všetko však tvorí jeho skutočnú podstatu. Nie je to to, na čo si sa pozrela prvýkrát. Je to o tom, čo si v ňom objavila až neskôr.
Aj keď si hneď vedela, že toto bude muž tvojho života a on sa ním naozaj aj stal, v ten deň to bolo len upozornenie na to, že je pre teba výnimočný. Musela si ho spoznať viac, aby si sa presvedčila, že stojí za to. Vaše koníčky, rozhovory, hodnoty, príťažlivosť a všetko to, čo sa časom formovalo a skúšalo váš vzťah, vás presvedčilo, že ten prvý dojem neklamal.
Medzi láskou a pobláznením je veľký rozdiel, aj keď si to možno neuvedomuješ. A aby si zistila, kde sa naozaj skrýva pravda, nepotrebuješ nič iné, len čas. Ten odhalí, či ste si naozaj súdení a či si sa pozrela správnym smerom, ak si vás v budúcnosti videla bok po boku.
