Len pred ne­dáv­nom som si za­pla te­le­ví­ziu, kon­krétne ka­nál o móde. Tú­žila som na­čer­pať in­špi­rá­ciu, za­mys­lieť sa nad mód­nym sve­tom a nad všet­kým, čo ho ob­klo­puje. Moje oči vní­mali všetky tie krásne farby, ma­te­riály, ra­fi­no­vané strihy, no ne­pos­trehli ra­dosť, po­koru, ba do­konca ani schop­nosť pre­dať daný mo­del. Kam sa vy­tra­tila pod­stata módy? Chceme po­vr­ch­nosť a nemé tváre, alebo chceme cí­tiť pre­po­je­nie mo­delu s mo­del­kou?

Módni di­zaj­néri, či už ide o za­hra­nič­ných, alebo sa­moz­rejme aj tých slo­ven­ských sa sna­žia vniesť do módy štipku ori­gi­na­lity. Do kaž­dého kúsku látky vkla­dajú svoju osob­nosť v ná­deji, že daný mo­del bude po­cho­pený a pat­rične oce­nený. Často však vní­mame pravý opak. Na pó­dium vstúpi mo­delka, ktorá ni­ja­kým ges­tom či mi­mi­kou nedá ve­dieť, či sa sto­tož­ňuje s da­ným mo­de­lom, ba do­konca či sa jej páči. Jed­no­du­cho si ho ob­le­čie, ne­chá sty­lis­tov, aby pra­co­vali a svoju osob­nosť po­tláča do úza­dia. Mólo je tak plné ne­mých tvári, ktoré si len ro­bia svoju prácu. Ich osob­nosť tak do­ko­nale od­de­lia od mo­delu, až mám často po­cit, že nie sú ani du­chom prí­tomní. Len si tam tak cho­dia, pár­krát ho­dia oč­kom do ka­mery, no z ich tvárí sa nedá vy­čí­tať žiadna emó­cia.

Ur­čite si ne­do­vo­ľu­jem spo­chyb­ňo­vať tvrdú prácu mo­de­liek/mo­de­lov, ktorí mu­sia obe­to­vať ho­diny času v po­sil­ňovni, ne­môžu zjesť všetko na čo majú chuť, ba do­konca so svo­jim te­lom ne­môžu na­kla­dať tak, akoby chceli. Za ta­kouto osob­nos­ťou sa skrý­vajú roky driny a od­rie­ka­nia, no prečo im všet­kým schá­dza úsmev z tváre? Ro­bia predsa to, čo ich na­pĺňa, tak prečo tie nemé vý­razy?

large (5)

foto: we­he­ar­tit

Mnohí z vás, ktorí majú čo to na­štu­do­vané o móde mi dajú ur­čite za pravdu, že móda, najmä tá žen­ská, pre­šla veľmi ťaž­kým a ná­roč­ným pro­ce­som. Vte­dajší ná­vrhári se­deli za svoje mo­dely vo vä­zení, po­bu­ro­vali ve­rej­nosť svo­jou ot­vo­re­nou mys­ľou a do­slova si žia­dali trest za svoju ori­gi­na­litu a tvo­ri­vosť. Toto je ich od­mena? Ta­kýto do­jem má vy­vo­lá­vať dnešný módny svet?

So­ciálne siete sa tak­tiež stá­vajú zdro­jom “in­špi­rá­cie“. Mladé diev­čatá si to­tiž mys­lia, že uka­zo­va­nie emó­cii nie je na mieste a tak sa často stre­tá­vame s tvá­rami bez úsmevu. Všetci zrazu po­tlá­čajú emó­cie, aj keď ich vnútro je v úplne inej ná­lade. Čo tak štipka úsmevu a is­kry v očiach? Ne­snažme sa za­pô­so­biť svo­jim štý­lo­vým ob­le­če­ním. Skúsme to najprv úsme­vom, či mi­lým slo­vom a až po­tom uka­zujme svoje vnútro pro­stred­níc­tvom krás­nych kús­kov.

Cris­tian Lou­bou­tin, vý­znamný módny ná­vrhár, raz po­ve­dal: „Móda by mala byť for­mou úniku, nie vä­ze­nie.“ Snažme sa preto ne­väz­niť zby­toč­nými “tren­dami“, ale po­kúsme sa pro­stred­níc­tvom ob­le­če­nia vy­jad­riť svoju je­di­nečnú osob­nosť.

ti­tulná foto: pin­te­rest