Mys­lela si, že spolu ostanú navždy. Akosi s tým pod­ve­dome rá­tala a podľa toho sa aj sprá­vala. No v kaž­dom vzťahu exis­tuje hra­nica, ktorá keď sa pre­kročí, zna­mená ko­niec. A presne tak to bolo aj u nich dvoch.

Od za­čiatku ve­deli, do čoho idú. Mali dosť všet­kých tých hier na lásku. Ne­pot­re­bo­vali sa na nič hrať, ani si nič do­ka­zo­vať. Sko­čili do toho s rov­nými no­hami a po­stupne si za­čí­nali niečo spo­ločne bu­do­vať. Ako v kaž­dom vzťahu, tak aj v tom ich boli lep­šie a hor­šie chvíle. Všetko však bolo fajn, pre­tože obaja ve­deli, že je za čo bo­jo­vať.

Ča­som sa však z kaž­dého vzťahu vy­tratí akási is­kra. Vá­šeň, ktorá ich opan­tá­vala na za­čiatku sa stra­tila ne­vedno kam. Letmé bozky, ob­ja­tia a iné do­tyky sa čo­raz viac vy­trá­cali z ich ži­vo­tov. Sladké slová viac ne­pat­rili do ich slov­níka. Stále však ve­rila, že to, čo je me­dzi nimi stojí za to, aby o to bo­jo­vali.

zdroj: Image by Jose An­to­nio Alba from Pi­xa­bay.com

Nie vždy je však všetko tak, ako sa na prvý po­hľad môže vzdať. Kým ona sa sna­žila, on sa za­čal sprá­vať tak, ako keby celý ich vzťah bol iba sa­moz­rej­mos­ťou. Už sa viac ne­sna­žil, ba čo viac, za­čal sa tvá­riť, že je mu všetko jedno. Mal po­cit, že sa po­tre­buje nie­kam po­sú­vať, ale bez nej.

Ne­mal dosť od­vahy na to, aby sa s ňou roz­išiel. Ona však cí­tila, že už to nie je také, ako pred tým. Lá­malo jej to srdce, no veľmi dobre ve­dela, čo musí uro­biť. Ni­kdy sa nech­cela roz­ísť, no ostá­vať vo vzťahu, ktorý už viac ne­pl­nil svoju fun­kciu jej lá­malo srdce. Až prí­liš si zvy­kol na to, že stojí stále pri ňom. Ve­ril, že sa môže sprá­vať ho­ci­jak a ona ni­kam ne­odíde. Spo­lie­hal sa na jej lásku, no uro­bil chybu.

Roz­hodla sa ho opus­tiť, pri­čom ve­dela, že keď bude od­chá­dzať, ne­za­staví ju nik. A to ju zlo­milo. Mala po­cit, akoby od­chá­dzala od úplne cu­dzieho člo­veka, kto­rému však ve­no­vala svoje naj­lep­šie roky. 

Komentáre