Domov je miesto, ktoré nás zahreje, pohladí, poteší. Naša rodná zem. Po čase sa vždy vraciame späť k svojim milovaným. Na miesta, kde sme strávili naše chvíle detstva či mladosti. Dnes ide doba veľmi rýchlo. Je akási uponáhľaná a rýchla. Človek sa nestihne ani otočiť a už je o rok starší. Ale keď sa vrátime domov, vtedy sa na chvíľu zastaví čas.
Mnohí z nás nestíhajú a snažia sa zabezpečiť si svoj život tak, aby boli s ním spokojní. Pri tom všetkom nestíhame na to najcennejšie. Na domov a na hodnoty, ktoré sú stále prítomné. Čoskoro budú Vianoce, na ktoré sa všetci tešíme. Milujeme tú atmosféru, tie radostné oči, mamin a otcov úsmev a objatie. Milujeme chvíle s nimi. Nepotrebujeme drahé dary, ktoré nás samozrejme potešia, ale milujeme tú atmosféru. Atmosféra rodiny sa nevyrovná ničomu. Najkrajší je na tom moment, kedy si uvedomíme, ako nám na nich záleží, na moment, kedy sme šťastné, kedy máme ten hollywoodsky úsmev a nevnímame žiadne zbytočnosti a jednoducho vnímame efekt rodinnej pohody a lásky.
Dnes putujeme po svete ako pútnici, naháňame sa za niečím lepším. Chceme dosiahnuť svoje ciele a priority, no častokrát zlyháme, pretože nestíhame kráčať s dobou, alebo naopak ideme až prirýchlo. Vytvoriť si vlastný šťastný domov je trochu ťažšie. Človek má predstavy a vízie. Žena má štýl, vie urobiť zo všetkého domov, no skutočný domov tvorí rodina. Ak nemáš ešte rodinu, je ťažko predierať sa životom v meste či veľkomeste. Samota nikomu neprospieva.
„Ideme domov, zbohom, veľkomesto, kde každý z nás bol kolektívne sám.“ (Jozef Urban)
