Ženy sú krehké, hoci mno­ho­krát sa sna­žia v ľu­ďoch vy­vo­lať opačný do­jem. Sna­žia sa ne­dá­vať svoje city ip­rí­liš na­javo, byť nad ve­cou a ob­čas sa ne­chápu ani ony samé v tom, že ne­us­tále dá­vajú šance ľu­ďom, ktorí za to ne­stoja.

Keď si ju stre­tol, okam­žite ťa nie­čím zau­jala. Bola mladá, slo­bodná žena, ktorá si uží­vala ži­vot a svoju slo­bodu. Za­žila nie­koľko ne­vy­da­re­ných ro­má­ni­kov, preto sa roz­hodla, že viac sa k žiad­nemu mu­žovi ne­pri­púta. Mala toľko plá­nov a snov, ktoré si chcela spl­niť. Ale po­tom, si sa v jej ži­vote ob­ja­vil ty. Muž, ktorý od za­čiatku bol iný ako všetci os­tatní. A možno práve preto si sa jej pá­čil. Mala rada ina­kosť, rôz­no­ro­dosť, po­zná­va­nie no­vého. Ne­za­vá­hala ani na mo­ment, veď ne­mala čo stra­tiť, po­ve­dala si. A ako čas ubie­hal, vaša láska za­čala rásť. Boli ste spolu skoro ne­us­tále. Do­ká­zali ste spolu ho­vo­riť o všet­kom, a aj to ti­cho me­dzi vami boli nie­čím iné, nie­čím vý­ni­močné. Obaja ste boli za­mi­lo­vaní.

View this post on Ins­ta­gram

Stun­ning be­auty! 📸 @neta_al­chi­mis­ter

A post sha­red by Fas­hi­on­Box (@the.fas­hi­on­box) on

Ale ča­som, ako to už býva, sa niečo za­čalo ka­ziť. Obaja ste ne­ve­deli čo, síce ste o tom ne­ho­vo­rili, ale niečo bolo prosto inak. A zrazu ti za­čalo va­diť na nej úplne všetko a ona to sa­moz­rejme vy­cí­tila. Preto sa za­čala s te­bou há­dať, kri­čať a ob­čas aj ho­diny ig­no­ro­vať tvoje na­rážky.

Ale všetko to ro­bila iba preto, lebo ťa mi­lo­vala. A mi­lo­vala ťa úp­rimne.

Ve­dela, že niečo vo va­šom vzťahu pre­stalo fun­go­vať. Chcela od teba je­dinú vec a to tú, aby si čo i len na chvíľu o ňu bo­jo­val. Aby cí­tila to kú­zelné niečo, čo cí­time všetci, keď sme za­mi­lo­vaní a sme na za­čiatku ne­ja­kého vzťahu. Po­tre­bo­vala cí­tiť, že má pri sebe muža. Sku­toč­ného a hod­ného jej lásky, ta­kého o akom si celý čas tvr­dil, že si aj ty sám, že uro­bíš pre ňu všetko na svete. Ale opäť si skla­mal ako tí muži pred te­bou. Na­miesto toho, aby si jej dal po­cit toho, že je pre teba je­diná, aby si uro­bil ne­jaké gesto, ktoré ju v tom utvrdí, od­išiel si. A ub­lí­žil jej. Vraj to je jej chyba, tvr­díš. Ale mý­liš sa.

Žena, ktorá v mi­nu­losti bola zlo­mená, nedá svoje srdce a lásku iba tak. Po­tre­buje čas. Po­tre­buje po­čuť každý je­den deň že ju ne­ne­cháš. Po­tre­buje ťa cí­tiť.

Ono to bude tr­vať ne­jaký čas, kým sa ti odo­vzdá celá, ale to preto, že nechce za­žiť ten po­cit znova. A práve preto máš o ňu bo­jo­vať viac. Lebo ona ti ne­ujde, ona ťa ne­ne­chá. Iba skús čí­tať viac me­dzi riad­kami to, čo ti ho­vorí. Po­kús sa po­cho­piť aj to, keď mlčí. Lebo keď mlčí, niečo ju veľmi trápi, niečo jej veľmi ub­lí­žilo. A naj­hor­šia vec akú si vô­bec uro­bil je tá, že si ju zra­nil. Do­ká­zal si ju pre­sved­čiť, že láska je krásna a že má dať opäť šancu na to, byť šťastná po boku muža a keď tomu ko­nečne uve­rila, uve­rila tebe, že to mys­líš úp­rimne a navždy, tak si rad­šej od­išiel.

Vzdal si to s ňou iba preto, že to bolo ťažké. A aj keď ťa srdce ťahá za ňou, už dávno za­spá­vaš pri inej, len aby si si za­ho­jil rany. Ale uve­do­mu­ješ si, čo si vlastne spra­vil? Zra­nil si ju. Už ni­kdy ne­nájde dô­veru v to, čo si zni­čil. Už ne­bude mať rov­naký po­hľad na veci ako do­te­raz a to len preto, že keď na teba kri­čala, pla­kala, bola hnusná a zvy­šo­vala hlas, ani na mo­ment si sa ne­skú­sil za­mys­lieť nad tým, čo všetko ti chce tým po­ve­dať.

Zlo­mil si jej srdce a zra­nil jej city a to len preto, že si sa upo­ko­jo­val myš­lien­kou na to, že vo svete je veľa žien, ktoré ťa uro­bia šťast­ným. Tak sa spý­taj sám seba či jedna z tých žien do­káže vzbu­diť to, čo ona, či jed­nej z nich do­ká­žeš tak roz­žia­riť oči a vy­ča­ro­vať úsmev ako jej a hlavne, či ti je jedno, že ne­spáva a myslí iba na teba, keď v noci leží so sl­zami v očiach. Lebo si bol muž, ktorý v nej vzbu­dil to, čo sa sna­žila už ni­kdy ne­nájsť. A od­išiel, keď ko­nečne uve­rila, že ty si ten, ktorý tú več­nosť do­drží…

Komentáre