Možno to všetko až príliš prežívame. Rozchody a neopätované lásky, školu, to ako byť najlepšou verziou samého seba a nezostal nám čas byť deťmi.

Mám pocit, že ani dospelí v mojom okolí, ktorí to majú napísane na občianskom nimi nie sú. Nie sú si istí, na akú chcú ísť školu, ako by mala vyzerať ich budúcnosť alebo rodina. Rodina a budúcnosť nie je práve to, nad čím by radi rozmýšľali. Nie som si však úplne istá, či je lepšie byť predčasne dospelý alebo byť tým dospelým, ktorý sa tak vôbec nespráva.tumblr_static_49k7asj7hyqskwow4skg8kgksfoto: tumblr

A čo to vôbec obnáša byť dospelý? Ja som sa vždy cítila ako tá, ktorá je o krok vpred. Väčšina mojich kamarátov bola minimálne o 2 roky staršia a mňa všetci považovali tiež za staršiu, pretože som tak vyzerala a jednak som sa tak začala pomaly správať. To, či som bola na to pripravená, je pre mňa však doteraz otázne a stále neviem prísť na to, ako ma to ovplyvnilo. Možno ma to traumatizovalo a ja stále niekde v kútiku duše túžim byť tým malým dievčaťom, ktoré bude mať na to všetko ešte dostatok času.

Nemôžem sa bohužiaľ vrátiť do obdobia kedy som nemusela čeliť ľuďom, ktorí by v prvom rade mali vedieť či dospelí naozaj sú alebo sa na to len hrajú. Keď som bola dieťaťom som si toto právo žiť bezstarostný život odoprela. Chcela som byť tou, ktorej predajú cigarety, aj keď na to nemá vek. Chcela som chodiť na párty, neskôr som však cítila, že tam nepatrím.

Moja irónia spočíva v tom, že dnes dospieť nechcem. Nechcem sa pridať ku komunite ľudí, ktorá sa tvári, že zjedla všetku múdrosť sveta, ale nevie si odpovedať na jednoduchú otázku prečo napríklad žije. Otázka možno na prvý pohľad nepodstatná, ale ja si myslím, že by to taký dospelý človek mal vedieť. Pohľad na ľudí, ktorí mrhajú svojim živom či už vedome, alebo nevedome je pre mňa smutný a vždy pri tom myslím na seba a na svoj život. Viem, že nie každý to mal alebo má v živote ľahké, ale desí ma, že takto skončím aj ja. Načo potom dospieť? Nechcem sa s tým všetkým potom vyrovnávať niekde v bare. Ani sa tváriť, že to, že nechodím do školy, nehľadám si prácu alebo vediem chorý vzťah, ktorý nemá budúcnosť si proste môžem dovoliť, pretože som už dospelá a nemá nado mnou nikto ochrannú ruku. Poznám takých ľudí. Sú v mojom okolí a nehovorím, že sú to ľudia nesprávni, zlí, ale ich názory ma niekedy skutočne poburujú. Ja ich však musím rešpektovať, pretože oni dospelí sú a ja nie. Oni si možno myslia, že by som ich mala rešpektovať ale budem radšej rešpektovať svojho psa, má v hlave viac.

Kedysi som sa pri myšlienke na to, ako budem mať 18 tešila. Myslela som si, že akonáhle nastane moja osudová chvíľa a ja budem konečne dospelá, zdúchnem niekde od rodičov a budem viesť život rebelky, ktorá nehľadí na pravidlá. Dnes ale chcem byť stále tým dieťaťom, o ktoré bude mať niekto strach, ktoré bude niekam patriť. tumblr_mh1ar2y9us1r01z2go1_1280foto: tumblr

Dospelosť sa nedá zadefinovať. Nedá sa povedať, že je niekto dospelý na základe toho, že vlastní úspešnú spoločnosť, vie filozofovať o živote, dávať rady mladším. Všetko, čo bolo v živote ťažké a my sme to zvládli, nás k dospelosti posúva. Niekto dospeje v dvanástich, pretože nemal inú možnosť a niekto dospieť nechce, ako napríklad ja, pretože sa bojí, že v tom nebude dobrý.

foto: tumblr

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieLife