Spomínam si akoby to bolo včera, čo som ti povedala, že ťa milujem. Ty si to necítil rovnako, preto sme na istý čas prerušili kontakt, no akonáhle sme sa opäť stretli, boli sme nerozluční.

Stále sme sa bavili, zabávali, smiali, robili blbosti, flirtovali… Spadla som do toho opäť. Najskôr sa zdalo, že aj ty a ja som bola na malú chvíľu konečne šťastná. Denne som si predstavovala, ako prídeš a povieš, že nevieš bezo mňa žiť, čím ďalej tým viac sa zdalo, že môj tajný „sen“ sa vyplní. Ale opak bol pravdou.

Po obrovskej hádke, ktorú sme mali som vedela jediné, že musím odísť  od teba, od „nás“, od predstáv, ktoré som mala, od tých všetkých ideálov ktoré som mala. Tak som to urobila. Bola som smutná a zničená viac, ako kedykoľvek predtým. Nechutilo mi jesť, nechcela som sa smiať, nechcela som nikam chodiť, proste som bola zlomená. Stále si mi chýbal, no časom sa rany z časti zahojili. A ja som spoznala niekoho nového, niekoho do koho som sa zamilovala, aspoň z polovice ako do teba.

Vedela som, že nikdy už nebudem cítiť tak silnú lásku, ako k tebe, predsa pravá láska je len jedna. Ale stačilo to na to, aby som s ním začala tvoriť pár. Sama som bola prekvapená, keď sme oslávili výročie, nevedela som si svoj život bez neho už predstaviť, aj keď časť mňa potrebovala stále teba.  Mesiace utekali a ja som dúfala, že už nikdy nebudeš patriť do môjho života, že už nikdy nebudem o tebe počuť, že už navždy šťastne zostanem s ním. No dnes viem, že to malo od pravdy veľmi ďaleko.

A zrazu rázom si bol tu. Bol si späť. Kontaktovali sme sa, smiali, riešili sme veci ako predtým, dá sa povedať, že všetko bolo také ako predtým, až na to, že som bola zadaná a začala opäť niečo k tebe opäť cítiť. Keďže mi na mojom vzťahu veľmi záležalo, rozhodla som sa definitívne s tebou prerušiť kontakt. Ale zjavne osud to mal naplánované celé inak. Vyznal si mi lásku. Urobil si presne to, na čo som čakal toľko rokov. Priznal si sa mi, že si vždy ľutoval to, že si ma nechal ísť, taktiež aj to, že si spôsobil tu hádku, ktorá nás rozdelila. Povedal si mi toľko vecí, ktoré pre mňa znamenali veľmi veľa, boli to presne tie slová, ktoré som celý svoj život chcela od teba počuť.

Lenže, mal si nesprávne načasovanie. Aj keď časť mňa ťa bude ľúbiť, zaujímať sa o teba, musím ťa nechať ísť. Láme mi to srdce, pretože sa vzdávam z časti svojho sna, ale inak to nejde. Muž, ktorý si ma po tebe získal, ten muž, ktorý ma tak prehnane miluje, si nezaslúži takúto podpásovku. A radšej zotrvám vo vzťahu s niekým, kto ma nadovšetko miluje, niekto kto vo mne vidí číslo jedna. Hoci to bolí, odpusť mi. Raz z toho kolotoču, v ktorom sme uväznení odídeme, sľubujem.