Spo­mí­nam si akoby to bolo včera, čo som ti po­ve­dala, že ťa mi­lu­jem. Ty si to ne­cí­til rov­nako, preto sme na istý čas pre­ru­šili kon­takt, no ako­náhle sme sa opäť stretli, boli sme ne­ro­zluční.

Stále sme sa ba­vili, za­bá­vali, smiali, ro­bili bl­bosti, flir­to­vali… Spadla som do toho opäť. Naj­skôr sa zdalo, že aj ty a ja som bola na malú chvíľu ko­nečne šťastná. Denne som si pred­sta­vo­vala, ako prí­deš a po­vieš, že ne­vieš bezo mňa žiť, čím ďa­lej tým viac sa zdalo, že môj tajný „sen“ sa vy­plní. Ale opak bol prav­dou.

Po ob­rov­skej hádke, ktorú sme mali som ve­dela je­diné, že mu­sím od­ísť  od teba, od „nás“, od pred­stáv, ktoré som mala, od tých všet­kých ide­álov ktoré som mala. Tak som to uro­bila. Bola som smutná a zni­čená viac, ako ke­dy­koľ­vek pred­tým. Ne­chu­tilo mi jesť, nech­cela som sa smiať, nech­cela som ni­kam cho­diť, proste som bola zlo­mená. Stále si mi chý­bal, no ča­som sa rany z časti za­ho­jili. A ja som spoz­nala nie­koho no­vého, nie­koho do koho som sa za­mi­lo­vala, as­poň z po­lo­vice ako do teba.

Ve­dela som, že ni­kdy už ne­bu­dem cí­tiť tak silnú lásku, ako k tebe, predsa pravá láska je len jedna. Ale sta­čilo to na to, aby som s ním za­čala tvo­riť pár. Sama som bola prek­va­pená, keď sme oslá­vili vý­ro­čie, ne­ve­dela som si svoj ži­vot bez neho už pred­sta­viť, aj keď časť mňa po­tre­bo­vala stále teba.  Me­siace ute­kali a ja som dú­fala, že už ni­kdy ne­bu­deš pat­riť do môjho ži­vota, že už ni­kdy ne­bu­dem o tebe po­čuť, že už navždy šťastne zo­sta­nem s ním. No dnes viem, že to malo od pravdy veľmi ďa­leko.

A zrazu rá­zom si bol tu. Bol si späť. Kon­tak­to­vali sme sa, smiali, rie­šili sme veci ako pred­tým, dá sa po­ve­dať, že všetko bolo také ako pred­tým, až na to, že som bola za­daná a za­čala opäť niečo k tebe opäť cí­tiť. Keďže mi na mo­jom vzťahu veľmi zá­le­žalo, roz­hodla som sa de­fi­ni­tívne s te­bou pre­ru­šiť kon­takt. Ale zjavne osud to mal na­plá­no­vané celé inak. Vy­znal si mi lásku. Uro­bil si presne to, na čo som ča­kal toľko ro­kov. Pri­znal si sa mi, že si vždy ľu­to­val to, že si ma ne­chal ísť, tak­tiež aj to, že si spô­so­bil tu hádku, ktorá nás roz­de­lila. Po­ve­dal si mi toľko vecí, ktoré pre mňa zna­me­nali veľmi veľa, boli to presne tie slová, ktoré som celý svoj ži­vot chcela od teba po­čuť.

Lenže, mal si ne­správne na­ča­so­va­nie. Aj keď časť mňa ťa bude ľú­biť, zau­jí­mať sa o teba, mu­sím ťa ne­chať ísť. Láme mi to srdce, pre­tože sa vzdá­vam z časti svojho sna, ale inak to nejde. Muž, ktorý si ma po tebe zís­kal, ten muž, ktorý ma tak pre­hnane mi­luje, si ne­za­slúži ta­kúto pod­pá­sovku. A rad­šej zo­tr­vám vo vzťahu s nie­kým, kto ma na­dov­šetko mi­luje, nie­kto kto vo mne vidí číslo jedna. Hoci to bolí, od­pusť mi. Raz z toho ko­lo­toču, v kto­rom sme uväz­není od­ídeme, sľu­bu­jem.

Komentáre