Ne­ve­rila som na lásku na prvý po­hľad. As­poň nie do oka­mihu, keď si do môjho ži­vota vstú­pil. Aj dnes si viem spo­me­núť na deň, keď som ťa spoz­nala. 
Keď si môj ži­vot zme­nil od zá­kla­dov. Keď si vo mne vy­vo­lal tie ne­ča­kané po­city, ktoré som do­po­siaľ ni­kdy ne­poz­nala.

Už od pr­vého dňa nášho spoz­na­nia sme si roz­umeli. Vždy sme si mali čo po­ve­dať. Ni­kdy me­dzi na­šimi kon­ver­zá­ciami ne­na­stal ti­chý (trápny) mo­ment ako sa mi to stá­valo pri nie­kto­rých ľu­ďoch.
 Pri tebe som sa vždy cí­tila sama se­bou. Ne­mu­sela som sa pre­tva­ro­vať na niečo, čo som ni­kdy ne­bola. Od pr­vého dňa si sa stal pre mňa veľmi blíz­kym, ktorý v mo­jom ži­vote chý­bal. Naj­lepší ka­ma­rát, s kto­rým som sa mohla po­de­liť o všetko. Vždy si ma vy­po­čul. Stál pri mne v dob­rých a ťaž­kých ča­soch. Do­ká­zal si ma ro­zo­smiať pri rôz­nych ma­lič­kos­tiach. A ne­skôr, keď som to vô­bec ne­ča­kala som sa do teba za­mi­lo­vala.

Za­mi­lo­vala sa do môjho naj­lep­šieho ka­ma­ráta. V hlave sa mi zrazu na­hro­ma­dilo toľko otá­zok. Je to správne? Sú ná­znaky ako bú­še­nie srdca, za­snený po­hľad, ne­ča­kaný úsmev, keď si sa ne­ča­kane zja­vil ná­zna­kom práve toho, že by som k tebe mohla niečo viac cí­tiť? Mám ti o svo­jich ci­toch po­ve­dať? A čo ak ne­budú opä­to­vané. Zmení sa me­dzi nami niečo? Bu­deš ma mať aj na­priek tomu rád? Chcela som byť opatrná, ale na druhú stranu som to po­tre­bo­vala zo seba do­stať. Po­tre­bo­vala som sa ti s tým zdô­ve­riť. Po­ve­dať ti na­ozaj pravdu. Aj na­priek všet­kým oba­vám z toho, že by som ťa stra­tila si sa za­cho­val tak ako som si naj­skôr ne­mys­lela. Ako pravý džen­tl­men. Ne­zne­ná­vi­del si ma, na­opak, keď si dobre spo­mí­nam, bol si prí­jemne prek­va­pený. A od toho dňa si mys­lím, že sa me­dzi nami vše­ličo zme­nilo. Stali sme sa voči sebe ešte prí­stup­nejší. Za­čali sme si ešte viac dô­ve­ro­vať. Viac si ve­riť. Rok čo rok, me­siac čo me­siac sa to me­dzi nami viac pre­hl­bo­valo. A ja som ťa po­ma­ličky čo­raz viac spoz­ná­vala.photo-1469507473730-27c7f11e4527foto: thought­ca­ta­log.com

Ne­po­pie­ram, že to nie­kedy me­dzi nami škrí­palo. Na­šli sa me­siace, keď sme spolu ne­pre­ho­vo­rili. Keď som si ho­vo­rila, že možno pri sebe po­tre­bu­ješ.. za­slú­žiš nie­koho lep­šieho než som ja. Nie­koho pri kom by si bol šťast­nejší.
Ne­po­pie­rám, že sa vy­skytli v mo­jom ži­vote ľu­dia, ktorý sa ma sna­žili “do­ho­vo­riť”. Chceli mi pre­ho­vo­riť do duše, že nie si pre mňa. A hoci mi z toho bolo ne­sku­točne zle, ťažko na duši, as­poň mi to ot­vo­rilo oči a zis­tila som, kto sa skrýva pod mas­kou ozaj­st­ného pria­teľa. 
A vieš, čo bolo z toho úplne naj­lep­šie? Že, keď som sku­točne ne­vlá­dala a mys­lela si, že pa­dám na to sku­točné dno, pri­šiel si a za­chrá­nil si ma.

Mys­lím, že sme si pre­šli rôz­nymi skúš­kami. Možno nás v ži­vote budú ča­kať nové. Možno ľah­šie, možno ťaž­šie. Ale o tom to práve je. Práve z nášho vzťahu som sa na­učila, že tr­pez­li­vosť, úp­rimná dô­vera a viera me­dzi dvoch ľudí, ktorí sa úp­rimne ľú­bia a láska sú zá­kla­dom vzťahu. Ak tieto štyri veci do­ko­nale fun­gujú, ne­pre­môže dvoch ľudí vô­bec nič. Žiadne zlé ja­zyky. Žiadny zlí ľu­dia.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

A te­raz so sme­los­ťou po tých ro­koch, čo sa po­známe ti po­viem, že zbož­ňu­jem tie stránky, ktoré som po­stu­pom času v tebe ob­ja­vila. Sta­rost­li­vosť o svo­jich blíz­kych. Spo­ľah­li­vosť v kaž­dej si­tu­ácií.Vy­po­ču­tie a dô­veru.Vieš na mne uhád­nuť, keď ne­mám ná­ladu. Keď sa po­tre­bu­jem zdô­ve­riť s nie­čím čo ma ťaží, mô­žem bez všet­kého prísť za te­bou. Zbož­ňu­jem to, že keď sa zho­vá­rame o rôz­nych ve­ciach, vždy do­spe­jeme k rov­na­kému ná­zoru. S ni­kým som si ni­kdy ne­bola tak po­dobná.V ni­kom som sa ne­vi­dela ako v tebe. Ni­kto mi do­po­siaľ ne­dal takú silu, ktorú mi za­kaž­dým dá­vaš, keď som smutná alebo mám po­cit, že ne­vlá­dzem. Som šťastná, že ťa mám. Šťastná, že si pri­šiel do môjho ži­vota a ja vďaka tebe mohla zis­tiť, čo slovo láska zna­mená.

A viem/ve­rím, že raz, keď na­stane ten pravý čas a bu­deme obaja pri­pra­vení uro­biť nový krok – novú etapu do nášho ži­vota. Voj­dem do kos­tola v bie­lych ša­tách a pri ol­tári, keď sa kňaz bude pý­tať, či si ťa zo­be­riem, po­viem bez vá­ha­nia ÁNO. 
 A keď si bu­deme vra­vieť sľuby po­viem niečo v tomto du­chu.

Si to naj­lep­šie čo ma po­stretlo. Si nie­kto kto ne­pob­láz­nil len moju hlavu a srdce, ale aj mňa samu. V ži­vote sme za­žili krásne aj ťažké chvíľky a bude ich ur­čite veľa, ale viem že spo­ločné pre­ko­náme všetko. Pre­tože naša láska je tak silná, že ju ne­do­káže zlo­miť ni­kto. Zro­dila sa z nás dvoch, lebo sa obaja úp­rimne mi­lu­jeme. Som ti vďačná za tak veľa v ži­vote, čo si mi dal a stále dá­vaš. Ale na sa­mom za­čiatku si mi dal niečo, čo sa nedá kú­piť za pe­niaze ani ni­čím vy­do­byť. Dal si mi to najv­zác­nej­šie. Dal si mi po­cit byť mi­lo­va­nou. Jed­no­du­cho, dal si mi seba.

foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre