Ja .. ani neviem, kde začať. Nebude to obyčajný článok. Bude to ďakovný článok. Chcela by som sa poďakovať všetkým ľudom, blízkym priateľom a rodine, že stoja pri mne.

Každý má nejaké problémy, viem. A každému sa zdajú tie jeho najhoršie a najväčšie. Tak je to aj pri mne.

Pri otázke: „Si už v poriadku? Máš sa fajn?“ Moja odpoveď je: „Áno.“ Ale v skutočnosti by to malo byť jedno nekonečné a veľké NIE. 

Nie, nie som v poriadku a bojím sa, že už ani nebudem. Je to ešte horšie ako predtým. Bojujem s tým tri roky a ťahá ma to čoraz viac dole a dole.

Zdroj: autorka článku

Bude to dlhý článok. Nezvyčajný.

Tento článok nebude o tom, ako veľmi mi chýba môj otec, alebo o tom, ako trpím anorexiou. Nebude  to o tom, ako vždy doma čakám, že v dverách zaštrngajú kľúče a príde otec. Že ho uvidím ako leží na gauči pri televízore s fľašou piva v ruke. Nebude o tom, ako moc by som ho chcela objať. A dokonca nebude ani o tom, ako mám depresie. Ako trpím tým, že sa ešte stále bojím jedla. Alebo že mám záchvaty a som schopná zjesť  5000 kalórii behom dvoch hodín.

Tento článok nebude negatívny, bude pozitívy. Optimistický.

Je o mne známe, že neviem svoje pocity opísať. Neviem ich povedať. Jednoducho to neviem. Nepoviem mame „ľúbim ťa“ „mám ťa rada“. Ja to neviem. Radšej jej to napíšem, ako by som to mala povedať.

Preto sa chcem týmto článkom všetkým poďakovať. Všetkým, ktorí stoja pri mne. Sú to ľudia, ktorí stoja pri mne v tých najťažších situáciách, ale aj v tých najlepších. Sú to ľudia, ktorí ma neopustia len preto, že som zlyhala, alebo že mám zlý deň. Sú to ľudia, ktorí ma rozveseľujú, v ktorých nájdem oporu a ktorí mi pomáhajú. Sú to ľudia, pri ktorých môžem byť sama sebou. A ja im za to veľmi ďakujem.

Ďakujem redaktorkám v odzadu, že ma zobrali medzi seba a vďaka nim môžem písať články, ktoré pomáhajú a motivujú veľa ďalších žien.

Ďakujem celej 3. B, mojej triede, za to, že ma zobrali do kolektívu. Že mi dávajú opisovať domáce úlohy a že ma neodcudzujú za to, že som bola anorektičkou. Ďakujem za to, že môžem byť súčasťou takej úžasnej triedy. A nebojte, tá pizza bude naša aj štvrtý raz. My to spolu dáme.

Ďakujem mojim sestrám, Ivke a Deniske, za to, že sú mojou veľkou oporou, že im môžem kedykoľvek zavolať a ony mi poradia. Že stoja pri mne. Že si ma ochraňujú, lebo ja som ich malá sestrička, a tak to aj zostane.

Ďakujem celej mojej rodine, že ma podporovala  v tom najťažšom období. Že ma utešovali, že bude všetko dobré a ďakujem, že mi pomáhali.

Zdroj: autorka článku

Ďakujem všetkým mojim blízkym priateľom, že idú so mnou von, že ma chápu a že mi dávajú nádej, že každý má nárok na šťastný koniec. Za to, že sú tu, keď ich potrebujem.

Ďakujem mojej babke, ktorú, aj keď mi neustále vraví priber-schudni-priber-schudni, mám veľmi rada.

Ďakujem aj tebe, blonďáčik (dúfam že to čítaš), že aj napriek tomu, že vedľa seba bývame už 17 rokov, spoznali sme sa až teraz. Ďakujem, že môžem byť tvoja kamarátka. Ďakujem ti za to, že si našiel môj stratený úsmev.

A v poslednom a hlavnom rade, ďakujem mojej drahej mamine. Osobe, ktorá tu pri mne vždy stála. Zaspávala pri mne noc čo noc a starala sa o mňa. Áno, posledné obdobie bolo náročné.

„Mám ťa rada, mami. Veď, to by som mala automaticky. Ďakujem ti za všetko, čo si pre mňa urobila. Viem, že si plakávala po nociach a bála si sa o mňa. Bála si sa, či vôbec budem žiť. Ale som tu. Máme jedna druhú a spolu to dobojujeme. Milujem ťa najviac, ako dcéra môže milovať svoju matku.“

Zdroj: autorka článku

Nemám dobrý deň. Všetko sa dnes pokazilo, ale aj tak musím ísť ďalej. Veď zajtra je nový deň a ten môže byť o 120% lepší ako dnešok.

Keď som bola ešte malinká, vtedy keď som bola ešte v maminom brušku, bola som veľmi slabá. Mama sa niekoľkokrát bála, že potratila. Bolo to ťažké tehotenstvo. No ja som sa držala. A som tu.

Som predsa silná žena (smiech). Nesmiem sa len tak vzdať. Musím vydržať aj teraz.

Takže, ďakujem všetkým. Patrí vám jedno obrovské ďakujem. Za to, že to naozaj so mnou nevzdávate. Že aj keď vám často leziem na nervy, som ukecaná a mám čudný smiech, ste tu pri mne.

Ďakujem.