Jej torty vy­ze­rajú ako ume­lecké diela a prek­va­pia ťa svo­jou ne­zvy­čaj­nos­ťou. Ta­len­to­vaná cuk­rárka Lorna vy­tvára torty, ktoré sú na­ozaj skvostné a sama tvrdí, že sú pe­čené najmä s lás­kou. 

Ahoj An­drea, piecť torty si sa na­učila sama. Ako je možné, že ti ni­kto ne­uká­zal, čo máš zo za­čiatku ro­biť?

Ahoj! Som z ge­ne­rá­cie, ktorá bola o tro­chu viac sa­mos­tat­nej­šia. Naši ro­di­čia pra­co­vali tak­mer celý deň, takže sme si často doma sami niečo uva­rili či upiekli. Keď ma­mina piekla napr. bá­bovku, dá­vali sme po­zor, ako to robí, aby sme si mohli ne­skôr upiecť niečo sladké. Po­dobne to bolo s tor­tami. Ma­mina nám na každé na­ro­de­niny piekla po­scho­dové torty po­liate čo­ko­lá­dou a zdo­bené kré­mom či len­til­kami. Veľmi rada na to spo­mí­nam, tak som chcela také pekné spo­mienky na sláv­nostné chvíle do­priať aj mo­jim de­ťom. Preto som už pri pr­vej dcérke zu­žit­ko­vala ve­do­mosti a chabé skú­se­nosti zo škol­ských čias – vy­užila som úplne jed­no­du­chý re­cept na kor­pus a krém ešte od mo­jej ba­bičky, ktorý som ča­som vy­šper­ko­vala podľa seba, aby mal veľa va­riá­cií a chutí.  Takže nie, ni­kto vy­učený v tomto obore mi ne­uká­zal, ako sa to robí. Vá­šeň k slad­kému ume­niu  a láska k de­ťom boli pre mňa naj­väč­šími mo­ti­vá­tormi.

zdroj: An­drea Ro­go­ňová

Čo stojí za zro­dom tvo­jej pre­zývky Lorna a čo zna­mená?

Pre­zývku Lorna mám už asi 18-19 ro­kov. Čí­tala som v tom čase knihu Smú­tok v srdci, kde sa hlavná po­stava vo­lala Lorna. Jej cha­rak­te­rové vlast­nosti mi boli veľmi blízke, preto som si zvo­lila toto meno pri re­gis­trá­cii na jedno fó­rum. Pod touto pre­zýv­kou som pred de­sia­timi rokmi za­čala uve­rej­ňo­vať torty na slo­ven­skom cuk­rár­skom fóre a ne­skôr aj na Fa­ce­bo­oku.

Za­čiatky mu­seli byť pre teba  ur­čite ťažké. Akým spô­so­bom si sa sna­žila pre­sa­diť a do­stať do po­ve­do­mia ľudí?

Prá­veže vô­bec ne­boli ťažké, ne­sna­žila som sa to­tiž pre­sa­diť. Piekla som len pre moje deti, ro­dinu a blíz­kych. Torty sú len moje hobby, zá­ľuba, kto­rej sa ve­nu­jem vo svo­jom voľ­nom čase.  Tým, že som za­lo­žila vlastný web, kde uve­rej­ňu­jem re­cepty, po­stupy, ná­vody a fo­to­gra­fie, si ma ľu­dia na­šli sami.

zdroj: An­drea Ro­go­ňová

Ne­mala si strach, že by ti niečo ne­vyšlo tak, ako si pred­sta­vu­ješ?

Áno, ob­čas, hlavne v za­čiat­koch strach bol. Na­učila som sa však, že ak nejde o ži­vot, ne­mám sa čoho obá­vať. Veď sú to len torty.

Aká bola tvoja naj­nez­vy­čaj­nej­šia po­žia­davka, s kto­rou si sa kedy stretla?

Ne­spo­mí­nam si. Ne­má­vam ne­jaké ne­zvy­čajné po­žia­davky, no ta­kou bež­nou – pre nie­koho možno ne­tra­dič­nou po­žia­dav­kou – môže byť na­prí­klad veľ­ko­lepá 8-po­scho­dová torta na svadbu v kaš­tieli.

zdroj: An­drea Ro­go­ňová

Pri toľ­kých tor­tách, ktoré vy­pe­káš, sa môže stať, že cuk­rárke za­čne sladké liezť hore kr­kom. Ako je to u teba – mi­lu­ješ sladké alebo sa mu, na­opak, vy­hý­baš?

Mám rada sladké, sna­žím sa však všetky ko­lá­čiky, ktoré pe­čiem, pre­viesť do zdrav­šej va­rianty, aby prí­padné vý­čitky ne­boli také veľké. To zna­mená, že po­ží­vam in­gre­dien­cie, ako sú na­prí­klad špal­dová múka, trs­ti­nový cu­kor, do­máce va­jíčka aj mlieko či maslo.

Pa­mä­táš si ešte na svoju úplne prvú tortu, ako vy­ze­rala a koľko si mala ro­kov, keď si ju upiekla?

Úplne prvá torta, ktorú som upiekla, bola pre moju prvú dcérku pri prí­le­ži­tosti oslavy pr­vého rôčka. Ja som mala vtedy 19 ro­kov. Bola dvoj­pos­cho­dová, ob­tretá kré­mom, po­liata čo­ko­lá­dou a oz­do­bená len­til­kami a fa­reb­ným cuk­ro­vým po­sy­pom. Ne­ve­dela som vtedy ešte mo­de­lo­vať, o mar­ci­páne, či fon­dáne som ne­mala ani sly­chu, preto na vr­chu torty se­dela malá bá­bika, ktorá mala ša­točky oz­do­bené kré­mom.

zdroj: An­drea Ro­go­ňová

Akým spô­so­bom sa pri­pra­vuje jedna torta? Mohla by si nám opí­sať po­stup jej vý­roby a pre­zra­diť nám, ako dlho to trvá?

Vy­ro­biť tortu, hlavne nie­koľ­ko­pos­cho­dovú, nie je až také jed­no­du­ché. Je to ná­ročné hlavne ča­sovo. Je­den deň upe­čiem kor­pusy, ktoré ne­chám do dru­hého dňa vy­c­hlad­núť, vy­dý­chať, aby sa s nimi lep­šie pra­co­valo. Na druhý deň ich pre­kro­jím, na­pl­ním kré­mom a ovo­cím. V chlad­ničke tuhnú za­ťa­žené do ďal­šieho dňa, kedy ich za­rov­nám, ob­triem kré­mom vhod­ným pod fon­dán a opäť mu­sia tu­hnúť, naj­me­nej 2-3 ho­diny, naj­lep­šie však cez noc. Až po­tom je možná ko­nečná úp­rava, po­tia­hnu­tie torty fon­dá­nom a fi­nálne zdo­be­nie. Oz­doby je po­trebné si pri­pra­viť vo­pred, aby stihli vy­sc­hnúť. Na mo­de­lo­va­nie je ta­kisto po­treb­ného veľa času. Kvety, kde každý lu­pie­nok je zvlášť na ten­kom flo­ris­tic­kom drô­tiku, či rôzne po­sta­vičky, zvie­ratká, toto trvá 3-10 ho­dín čis­tej práce.

Tvoje torty sú na­ozaj­st­ným skvos­tom, vô­bec ne­pri­po­mí­najú tú starú kla­siku. Pre­zraď nám, v čom spo­číva ich je­di­neč­nosť?

Čím sú moje torty je­di­nečné? Na túto otázku by možno ve­deli od­po­ve­dať iní ľu­dia. Za seba po­viem len – jed­no­du­chos­ťou, jem­nými prí­rod­nými far­bami, poc­ti­vou do­má­cou chu­ťou. Možno tým, že sú jed­no­du­ché, far­bené prí­rod­nými far­bami, zväčša jem­ných od­tie­ňov, sú ne­prez­do­bené a chu­tia po do­mácky… Ale hlavne tým, že sú ro­bené s lás­kou a váš­ňou.

zdroj: An­drea Ro­go­ňová

Čo po­va­žu­ješ za svoj naj­väčší úspech?

Naj­väč­ším úspe­chom je, že som 3-ná­sobná mama. Pred tromi rokmi som bola na jed­nej vý­stave, kde som vy­hrala so sva­dob­nou tor­tou 2. miesto a ne­dávno som sa zú­čast­nila inej sú­ťaže ako po­rot­kyňa. Malý úspech je možno aj to, že už nie­koľko ro­kov pris­pie­vam do slo­ven­ského ča­so­pisu Torty od mamy, tiež na ich we­bovú stránku a aj na ce­lo­sve­tový por­tál pre cuk­rá­rov Ca­kes­de­cor.com, kde moje torty ob­čas zís­kajú vir­tu­álny dip­lom. Tiež som bola oslo­vená re­dak­tormi z ame­ric­kého ča­so­pisu Ame­ri­can Cake De­co­ra­ting za úče­lom na­fo­te­nia po­stupu na vý­robu tort so zim­nou te­ma­ti­kou. Toto číslo by malo vy­jsť v zime, uvi­díme, či sa to po­da­rilo. Za úspech tiež mô­žem po­kla­dať ra­dosť ľudí a detí ob­da­ro­va­ných tor­tou odo mňa, či do­ja­tou ne­ves­tou, ktorá pr­vý­krát uvidí svoju sva­dobnú tortu až po prí­chode do sály, alebo to, keď mi prídu mla­do­man­že­lia osobne po­ďa­ko­vať. Toto ma že­nie vpred a viem, že moja zá­ľuba robí ra­dosť nie­len mne, ale hlavne tým dru­hým. Takže, za úspechmi sa ne­že­niem, mám iné pri­ority. Ak však ne­jaký ten úspech príde, sa­moz­rejme sa mu veľmi po­te­ším.

Máš ne­jaký sen, ktorý by si si chcela spl­niť zo všet­kého naj­viac?

Asi ako každá, ktorá mi­luje de­ko­ro­va­nie tort, mám sen – mať svoje sladké krá­ľov­stvo. Je zá­u­jem aj o kurzy pre za­čia­toč­ní­kov, no ča­sovo som vy­ťa­žená, najm­lad­šia dcérka má 5 ro­kov, takže čas mám roz­de­lený me­dzi ro­dinu, do­mác­nosť a moju sladkú zá­ľubu. No ve­rím, že raz si svoj sen spl­ním.

zdroj: An­drea Ro­go­ňová

Na zá­ver ti chcem po­ďa­ko­vať za roz­ho­vor. Ak by si mala niečo od­ká­zať na­šim či­ta­teľ­kám, čo by to bolo?

Robte veci naj­lep­šie, ako v da­nej chvíli viete. A ešte pri­dá­vam moje motto: Za kaž­dým slad­kým die­lom sa skrýva oveľa viac, ako len dobrý re­cept. Fan­tá­zia, vkus, cit, láska, zmy­sel pre har­mó­niu fa­rieb a chutí a veľká dávka tr­pez­li­vosti – to sú tie naj­dô­le­ži­tej­šie prí­sady, ktoré ro­bia oby­čajné slad­kosti ne­oby­čaj­nými.

Komentáre