Cítim sa prázdno. Poznáš to? Ležíš v posteli a máš pocit, že ti život preteká pomedzi prsty. Ráno vstaneš, sadneš za počítač, plné pracovné nasadenie, otravní klienti, nechápajúci kolegovia, ktorí svoje povinnosti hádžu na teba. Premáha ťa prázdnota a beznádej …
Máš niečo odžité, máš „zopár“ skúseností. Ale stále to nie je ono. Čo vlastne to ono je? Čo nám chýba?
Vlastná spokojnosť samých so sebou či materiálne bohatstvo? Ak máš, ako sa vraví, niečo odžité, vieš, že na tom skutočne nezáleží. Záleží na iných veciach, ktoré si, nanešťastie nekúpime. Vnútorný pokoj a pohoda, pocit šťastia, naplnenie a istota toho, že niekam smerujeme a že náš život má zmysel.
Má zmysel denne chodiť do práce, platiť účty a vyžiť z toho, čo nám ostane? Má zmysel byť po práci unavená a demotivovaná a nerobiť nič?
Kde sa v nás zakorení ten pocit ničoty a ničnerobenia so svojím životom? Veď ty predsa vieš, že to takto nie je správne a denne s tým bojuješ v hlave, aby si nabrala odvahy a kroky k tomu, aby sa to zmenilo. Lenže niektoré boje v hlave nevyhráme. K tomu sú potrebné činy.
Naozaj dokážeme všetko, čo si zaumienime, tak po práci vstaň, urob niečo, veď to všetko robíš PRE SEBA, nie pre niekoho iného! Chceš byť šťastná? Tak si premysli, čo ďalej, ale občas konaj aj impulzívne, tak, ako to v daný moment cítiš, len niečo rob.
Tá práca sa sama od seba nezmení, týraš len seba, nie prácu či kolegov. Ty si nespokojný tvor, ktorý má tú moc všetko meniť! Znie to ako klišé, ale keď sa nad tým trocha hlbšie zamyslíš tak to má zmysel. Neprežívaj, ži. Hneď teraz. Nenechaj, aby v tebe vyhrali emócie menom prázdnota a beznádej.
