Spoz­nali ste sa ná­hodne. Nie­kde na ulici, vo fitku, alebo si k tebe pri­sa­dol v au­to­buse. Je jedno, kde ste sa pr­vý­krát spoz­nali.

Ty si už na­priek tomu ve­dela, že me­dzi vami pre­sko­čila is­kra. Na­pä­tie a vá­šeň me­dzi vami by sa dali krá­jať. Ne­smelé po­hľady sa pre­me­nili na se­ba­ve­domé a priame.

Spoz­ná­vate sa čo­raz viac.

Každý ve­čer se­díš za no­te­bo­okom v po­steli a ča­káš na správu od neho. Si ne­doč­kavá, ne­mô­žeš uve­riť tomu, že ti už 10 mi­nút ne­od­pí­sal a v hlave si vy­mýš­ľaš rôzne prí­behy, prečo ti ne­od­pi­suje.

Ko­nečne. Bliká ti od neho správa a tebe sa znova prsty roz­bie­hajú po klá­ves­nici. Pí­šete si celý deň, celý ve­čer a na­ko­niec sú z toho týždne.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Pa­dáš do toho viac a viac, ale ne­uve­do­mu­ješ si to. Ne­uve­do­mu­ješ si to, že ste len ka­ma­ráti, že si len pí­šete a to, že máte veľmi veľa spo­loč­ných vecí, nemá váhu.

Príde deň D. Po­zval ťa von. Najprv ne­smelo. Pýta sa ťa, či máš čas a nech­cela by si sa ísť prejsť. Sú­hla­síš okam­žite. Sta­rost­livo si vy­be­ráš ob­le­če­nie a par­fum.

tumblr_lhwefycjrr1qd7aqmo1_500_large

tunblr.com

Si spon­tánna a rýchla. Na do­hod­nuté miesto prí­deš v pred­stihu a ča­káš. Uvi­díš ho o malú chvíľu v svetle po­u­lič­nej lampy. Je do­ko­nalý. Presne podľa tvo­jich pred­stáv.

A váš ve­čer? Ne­mo­hol do­pad­núť lep­šie. Síce ste len ka­ma­ráti, ne­vadí ti to. Vždy si máte čo po­ve­dať a ni­kdy me­dzi vami ne­na­stane trápne ti­cho. Ro­zo­smieva ťa vtipmi a ty sa sme­ješ ako malé dievča. Ne­vieš, čo sa to s te­bou robí. Mení ťa. Po­stupne ťa for­muje a ty cí­tiš, že toto ne­zos­tane len tak.

Spo­loč­ných ve­če­rov je čo­raz viac. Už nie si ne­smelá, za­vo­láš ho von aj ty, trá­vite spolu každú voľnú chvíľu a ob­jatí od toho pr­vého už bolo ne­spo­četne veľa. Je ako tvoja te­ra­pia. Zlep­šuje ti ná­ladu a vďaka nemu sa viac usmie­vaš. Si šťast­nej­šia a žia­riš. No ne­mô­žeš za­bú­dať na to, že ste stále len ka­ma­ráti.

No on ťa po­bozká.

Ne­ča­kane. Opatrne. Jemne. Krásne.

200_s

tum­blr.com

Zo­sta­neš prek­va­pená, no pri­po­jíš sa. Bozky mu opä­tu­ješ a tvoje telo sa celé roz­tra­sie. Ne­mô­žeš uve­riť tomu, čo práve ro­bíš. Vieš, že to nie je správne, ale páči sa ti to. Chceš pre­stať, ale nedá sa. Túžba a vá­šeň je sil­nej­šia ako ty.

Po­maly sa od­tiahne a po­loží ti prst na pery. Vi­díš, ako mu žia­ria oči a do­konca po­cí­tiš to, ako veľmi ho pri­ťa­hu­ješ. Šepne ti, že by mal ísť. Ani sa  z toho ne­spa­mä­táš a už sa dí­vaš na jeho vzďa­ľu­júci sa chr­bát.

Nič už ne­bude ako pred­tým. Dobre to vieš. Vaše ka­ma­rát­stvo je ohro­zené. Takto sa ka­ma­ráti ne­sprá­vajú. Te­raz ste niečo me­dzi a tebe sa to pre­stáva pá­čiť. Cí­tiš, že sa niečo zme­nilo. A zis­tíš to okam­žite.

Na­pí­šeš mu správu. „Ako to te­raz vlastne je?“

No od­po­veď ne­pri­chá­dza. Ani o 10 mi­nút. Ani o ho­dinu. Ani na druhý deň.

Ve­ríš, že to ne­môže byť pravda. Že to pekné, čo me­dzi vami bolo, sa ne­môže jed­ným ve­če­rom zme­niť a stra­tiť. Vieš však, že si to bu­deš mu­sieť pri­znať. Vieš, že bu­deš mu­sieť byť silná a zvlád­nuť to.

tumblr_l7xbevjI1Z1qasm3ko1_500

tum­blr.com

Ná­dych.

Vý­dych.

Ty to dáš.

Ja ti ve­rím.

Komentáre