Vďa­ka­bohu, že som si ni­kdy ne­mu­sela dá­vať pred­sav­za­tia, aby som pre­stala faj­čiť. To­muto zloz­vyku som na­priek obom ro­di­čom faj­čia­rom a bri­gá­dam v ba­roch ni­kdy ne­pod­ľahla. Moja sla­bosť v te­les­nej ob­lasti sú slad­kosti. Bez prob­lé­mov odo­lám vôni sla­niny, klo­básy a iných tuč­ných dob­rôt, no slad­kosti, to je večný boj.

Naj­rad­šej mám  čo­ko­lády v akej­koľ­vek po­dobe s akou­koľ­vek prí­chu­ťou, tva­roh na všetky spô­soby , ka­ra­mel, ho­ralky-sim­ply the best a mi­ňonky, s kto­rými za­bú­dam na hádky. Ne­mu­sím vám snáď vy­svet­ľo­vať, že tieto veci mi ne­ro­bia dobre. Tlst­nem z nich, robí sa mi ne­prí­jemný po­vlak na zu­boch, v ža­lúdku cí­tim kys­losť  a má to do­pad aj na moje in­tímne zdra­vie. Cel­kové pre­kys­le­nie or­ga­nizmu to­tiž spô­so­buje svr­be­nie, pá­le­nie a iné žen­ské ne­prí­jem­nosti. Ta­kisto po­ci­ťu­jem únavu, otu­pe­nosť a mr­zu­tosť.largefoto: we­he­ar­tit.com

Cu­kor je droga. A drogy v tele vy­vo­lá­vajú zá­vis­losť a túžbu po zvy­šo­vaní dávky. A tak som sa roz­hodla, že je viac než po­trebné niečo s tým ro­biť. Čo mi po­máha? Po­kú­sim sa to zhr­núť v na­sle­du­jú­cich sied­mich kro­koch.

  1. Ne­ku­puj slad­kosti. Vý­stižné, jed­no­du­ché a účinné. Ruku na srdce. Kto ich na­ko­niec zje? Na­ozaj deti a náv­števa?? No tak vi­díš to.
  2. Nie je cu­kor ako cu­kor. Hnedý cu­kor má síce rov­naké množ­stvo ka­ló­rií ako biely, ob­sa­huje ale ur­čité ži­viny na roz­diel od svojho prázd­neho bie­leho  ko­legu. Do ko­lá­čov či pu­dingu je to iste zdrav­šia al­ter­na­tíva a na­vyše ni­kto ne­zistí roz­diel. Ta­kisto tmavá čo­ko­láda, sladký tva­roh či su­šené ovo­cie, to všetko sú pre nás ma­škrt­ní­kov terná. Prečo? Tmavá čo­ko­láda s vy­so­kým ob­sa­hom ka­kaa ti do­plní mag­né­zium. Upred­nostni ju pred kaž­dou inou a uspo­kojí  tvoje chu­ťové bunky aj so zdra­vot­nými vý­ho­dami. Tva­roh je plný biel­ko­vín a sladký chutí skvele. Daj si tva­ro­hovú ty­činku či do­máci che­es­cake na­miesto ob­lá­tok z ob­chodu. Su­šené ovo­cie má  cel­kom dosť vlák­niny a v zime sa aj ta­káto forma vi­ta­mí­nov po­číta.
  3. Ide o množ­stvo. V kon­zu­mo­vaní ra­fi­no­va­ného cukru ur­čite. Od­kedy sa sna­žím zdravo stra­vo­vať, keď „to“ na mňa príde, tak si proste…dám. Dám si trošku a ne­rie­šim. A hlavne ne­zob­kám. Dám si kú­sok čo­ko­lády alebo celú ty­činku či ko­láč u tety a do­vi­de­nia. Žiadne vý­čitky.
  4. Dô­le­žité na­ča­so­va­nie. Taká ho­ralka ti ob­čas ráno dodá viac ener­gie než káva. Po­kojne si pred ťaž­kým dňom do­praj ka­lo­rickú rannú bombu ale po­obede sa už slad­kému rad­šej vy­hni.
  5.  Keďže zvyky ro­bia šam­pi­óna, som veľmi vďačná za radu ne­sla­diť kávu a čaj. Hoci iba túto ma­lič­kosť by si mala vo svo­jom je­dál­ničku zme­niť, urobí to svoje, to ti mô­žem za­ru­čiť. Zo za­čiatku to bude ťažké zvyk­núť si, ale pôjde to a vý­sle­dok ne­ne­chá na seba dlho ča­kať. Vezmi si len, koľko v zime vy­pi­ješ čaju. A kávy pri ur­či­tých prí­le­ži­tos­tiach. A všetko to sla­díš. Pred­stav si koľko ka­ló­rii tým ušet­ríš. Keď sek­neš so sla­de­ním kávy a čaju, uro­bíš rázny krok k ži­votu bez cukru. A ešte sa ti tá pri­ro­dzená chuť aj za­páči.
  6. Do­sta­točný pitný re­žim. Keď je telo de­hyd­ro­vané, môže re­a­go­vať chu­ťou na “ niečo sladké“. V tomto prí­pade je to iba pre­ob­le­čený smäd. Dá­vaj si však po­zor na to, čo pi­ješ. Top je čistá voda. V lete možno mi­ne­rálka a spo­mí­naný ne­sla­dený čaj. Po­viem to rovno, za­budni na ma­li­novky, light ná­poje a aj na gre­en­tee drinky. S džúsmi to ne­pre­há­ňaj. Za­mysli sa nad týmto – čo­ko­ládu asi celú “ ne­zlá­du­ješ“, ale keď si smädná, ma­li­novky sa na­pi­ješ po­riadne.
  7.  NE­HLA­DUJ. V ne­po­sled­nom rade tento dô­le­žitý bod. Snaž sa udr­žia­vať si stálu hla­dinu glu­kózy v krvi, ergo vy­hý­baj sa hladu, jedz pra­vi­delne a ra­ci­onálne. Vyh­neš sa tak ná­va­lom hladu a ná­sled­nému “ vy­ž­ra­tiu“ chlad­ničky vrá­tane slad­kostí. Ak bude mať tvoja strava správny po­mer ži­vín, odo­lá­vať slad­kému ne­bude taký prob­lém. Telo  to­tiž ne­bude po­tre­bo­vať ener­giu zo zby­toč­ného cukru.Tieto kroky mne osobne po­má­hajú. Sa­moz­rejme, sú lep­šie aj hor­šie chvíľky. Po­stupné vy­lu­čo­va­nie cukru má via­ceré be­ne­fity ako lep­šia po­stava bez tu­ko­vých van­kú­ši­kov, pev­nej­šie zdra­vie, lep­šia imu­nita, vyš­šia psy­chická vý­drž a lep­šia ná­lada. Stojí to za to! Pri­ro­dzene, ži­vot bez ob­čas­ných slad­kostí asi ani nie je ži­vot:-).

Staré známe: “ Všetko s mie­rou“ tu na­berá na vý­zname viac než aká­koľ­vek rada. A po umier­ne­nom ma­škr­tení  PO­HYB, PO­HYB, PO­HYB. To je asi naj­dô­le­ži­tej­šia a na­je­fek­tív­nej­šia zbraň ( a možno nie len proti slad­kos­tiam).  🙂

foto: tum­blr

Komentáre