Ni­kdy som ne­pat­rila me­dzi prí­liš ne­zišt­ných ľudí. Dalo by sa po­ve­dať, že som bola skôr se­becká a hľa­dela som len na svoje zá­ujmy. Vždy mu­selo byť všetko po mo­jom a šťas­tie som vy­hľa­dá­vala hlavne pre seba. Bola som ego­is­tická a pri­zná­vam si to. Av­šak po tom ako som sa za­ľú­bila, zis­tila som , že v láske som úplne iná. Ni­kdy by som si ne­po­mys­lela, že som schopná toľ­kej obety. Pri­ori­tou som zrazu ne­bola ja, bol ňou on a jemu sa všetko v mo­jom ži­vote pris­pô­so­bo­valo.

Na­priek tomu, že práve láska vo mne bu­do­vala jednu z mno­hých klad­ných vlast­ností akou bola obe­ta­vosť , na dru­hej strane sa zo mňa strá­cala veľká časť mňa. Všetko bolo preňho a všetko bolo o ňom, ni­kde v tom dl­ho­roč­nom vzťahu ne­bolo miesto pre mňa. A ako som na seba za­budla ja, tak ma v na­šom vzťahu za­bu­dol zo­hľad­niť on. Ustú­pila som do úza­dia a stra­tila svoj vnú­torný po­koj a balns. Pre­stala som sa vo vzťahu cí­tiť dobre, lebo som sa cí­tila ne­do­ce­nená a po­stu­pom času ma za­čali na­pĺňať po­city, že vlastne ani ne­exis­tuje dô­vod, pre ktorý by ma mal nie­kto oce­niť. Snaha a ener­gia, ktorú som in­ves­to­vala sa mi ne­vra­cala späť. Čo je hor­šie, už ani láska a tak som bola s ťaž­kým srd­com do­nú­tená vzdať sa toho, čo som tak dlho bu­do­vala a na čom mi ne­us­tále tak veľmi zá­le­žalo.

her

Ne­bol to roz­chod z po­ci­to­vých dô­vo­dov, láska ne­zmizla, as­poň nie z mo­jej strany. Bol to roz­umový roz­chod, kde som si mu­sela pri­pus­tiť, že mne už tú lásku dá­vať nechce a mu­sela som nájsť v sebe toľko dob­ro­sr­deč­nosti, aby som ho ne­chala ísť a mo­hol ľú­biť nie­koho iného tak ,ako to ne­do­ká­zal ro­biť pri mne.

A práve te­raz prišla tá chvíľa. Na­šiel si inú. Na­di­šiel čas nájsť to naj­lep­šie vo mne a pop­riať mu šťas­tie v tomto vzťahu. Nie­kedy dávno by mnou lom­co­vala žiar­li­vosť, pre­klí­nala by som ju a z duše ne­ná­vi­dela z ne­zná­mych dô­vo­dov. Te­raz už nie. Možno som do­spela. Možno sa zme­nilo niečo iné a ja už som po­cho­pila, že ta­diaľto cesta ne­ve­die. Ne­ná­visť som na­hra­dila praj­nos­ťou. Zá­leží mi na ňom na­toľko, že mu že­lám šťas­tie. Po­cho­pila som, že u mňa ho ne­na­šiel. Od­pus­tila som jemu a po­stu­pom času od­pus­tím aj sebe. Že som spra­vila nie­kde chybu, ktorú stále ne­vi­dím, že som zly­hala ako par­tnerka, na­priek tej straš­nej láske, ktorú som mu dá­vala. Už som sa s tým zmie­rila. Na­učila som sa byť sama so se­bou. V ti­chu. V sa­mote. So svo­jimi myš­lien­kami. Na­šla som svoj po­koj,na­šla som seba. Od­pus­tila som si.

zdroj:we­he­ar­tit