Časy, keď si ľu­dia na kon­certe uží­vali hudbu a pri sla­ďá­koch dr­žali nad hla­vami za­pa­ľo­vače, sú už dávno preč. Dnes je pod pó­diom len množ­stvo smart­fó­nov, kto­rými sa sna­žíme za­chy­tiť každý mo­ment. Na sla­ďáku už ne­vy­tiah­neme za­pa­ľo­vač, ale za­pneme svetlo na mo­bile, ktoré sa po­maly vy­rovná diaľ­ko­vému svetlu auta a vy­tvo­ríme tak ka­pele či spe­vá­kovi na pó­diu hravo ďalší ref­lek­tor.

Množ­stvo umel­cov sa pri­tom už viac­krát vy­jad­rilo, že sa im ne­páči, keď pred se­bou ne­vi­dia tváre ľudí ale sve­tielka mo­bi­lov. Väč­šina kon­cer­tov je pri­tom na­tá­čaná pro­fe­si­onálmi a my si tak kľudne zá­znam môžme po­zrieť na You­Tube.

Tak prečo si to vlastne na­tá­čame? Vo väč­šine prí­pa­dov, aj keď to nech­ceme pri­znať, to ro­bíme, aby sme sa po­chvá­lili na so­ciál­nych sie­ťach svo­jim pria­te­ľom, že my si uží­vame kon­cert, za­tiaľ čo oni se­dia doma. Skrátka, chceme, aby žiar­lili.pexels-photo-106400-1

foto: www.pe­xels.com

Pred­ne­dáv­nom som na ta­kejto ak­cii uvi­dela star­šieho pána, ktorý v ruke ne­dr­žal žiadny mo­bil či ka­meru, aby si daný mo­ment za­chy­til. Práve na­opak, sna­žil sa kaž­dučkú se­kundu vy­chut­nať na­živo a tak si ju od­niesť v pa­mäti.

Vtedy som sa roz­hodla, že na najb­ližší kon­cert si mo­bil vy­pnem, aby ma ne­lá­kal po­cit znova ním všetko do­ku­men­to­vať. Prav­du­po­ve­diac, keď som tam tak stála s vy­pnu­tým mo­bi­lom, myš­lienky ma na­vá­dzali za­pnúť ho. Ospra­vedl­ňo­vala som si to tým, že mi môže nie­kto dô­le­žitý vo­lať či pí­sať. No uve­do­mila som si, že keď bu­dem na pár ho­dín off­line, svet sa ne­zrúti. O nie­koľko mi­nút som si ani ne­spo­me­nula, že ne­jaký mo­bil vô­bec mám.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Vý­sled­kom bolo, že som si hudbu užila oveľa viac, ne­bo­lela ma ruka z dr­ža­nia mo­bilu nad hla­vou a prišla som na pár vý­hod tohto expe­ri­mentu.

Pr­vým, hlav­ným a naj­po­zi­tív­nej­ším ná­sled­kom môjho vy­pnu­tého mo­bilu bola plná ba­té­ria. Keďže som ne­strá­vila celú noc sle­do­va­ním kon­certu cez disp­lej svojho mo­bilu, ale uží­vala som si hudbu na­živo, po kon­certe som mala 98%.

Oveľa viac som si vší­mala ľudí okolo, ich ob­le­če­nie či sprá­va­nie. Spoz­nala som pár nad­šen­cov pre rov­nakú hudbu. V ten ve­čer, keď som ne­po­ze­rala na disp­lej mo­bilu, som za­čala vní­mať svet okolo seba. A bolo oveľa prí­jem­nej­šie roz­prá­vať sa s nie­kým zoči voči ako cha­to­vať.pexels-photo-29021

foto: www.pe­xels.com

Do­te­raz som istú časť z kon­certu strá­vila po­ze­ra­ním na disp­lej a v týchto mo­men­toch som ne­vní­mala čo sa deje na pó­diu. Čiže som si za­pla­tila za niečo, čomu som vô­bec ne­ve­no­vala po­zor­nosť. Bez mo­bilu bolo jed­no­duch­šie sle­do­vať dia­nie a ja som si tak vy­chut­nala at­mo­sféru kon­certu na­plno a za­pa­mä­tala som si každý mo­ment.

Po­znáte ten po­cit, keď máte plnú pa­mäť? Tak toto som ja ko­nečne ne­mu­sela rie­šiť. Ne­na­tla­čila som si mo­bil vi­de­ami a fot­kami, ktoré už ni­kdy ne­bu­dem po­ze­rať a skôr či ne­skôr ich vy­ma­žem, pre­tože aj tak bude zvuk na­nič.

Moje prvé roz­hod­nu­tie vy­pnu­tého mo­bilu na jed­nom kon­certe ma viedlo k roz­hod­nu­tiu ne­chať ho v taške aj na ďal­ších. Je predsa oveľa prí­jem­nej­šie za­ží­vať at­mo­sféru na­živo a nie pro­stred­níc­tvom tech­niky. Mo­bil je sú­čas­ťou nášho kaž­do­den­ného ži­vota, skúsme ho však as­poň raz ne­chať le­žať.

 

co­ver foto: pe­xels.com

 

Komentáre