Za­mýš­ľala si sa nie­kedy nad tým, akú lásku si za­slú­žiš? Pre­mýš­ľala si nie­kedy nad tým, či sa k tebe tvoj drahý sprá­val vždy s po­ko­rou a bol dob­rým mu­žom? Pre­tože ak­cep­tu­jeme iba tú lásku, ktorú si mys­líme, že si za­slú­žime.

Po­znám ľudí, ktorí si mys­lia, že si za­slú­žia omnoho väč­šiu lásku, kto­rej sami dá­vajú málo a chcú jed­no­du­cho veľa. Av­šak omnoho viac ľudí je tým, ktorí ak­cep­tujú iba tú lásku, ktorú si mys­lia, že si za­slú­žia. Ča­sto­krát sú ne­skôr skla­maní. Ak­cep­tu­jeme lásku, ktorú sme podľa nášho ná­zoru hodní pri­jať. Nie­kedy sa však tá láska stane se­bec­kou, zú­fa­lou a vlastne nemá nič spo­ločné s tou pra­vou, nád­her­nou a úp­rim­nou.

Láska má mnoho po­dôb a my ju v mno­hých po­do­bách i za­ží­vame. Ve­ľa­krát vie zra­niť a skla­mať. Ve­ľa­krát sa po­pá­lime. Ni­kdy však na ňu ne­za­bú­dame a je sú­čas­ťou na­šich ži­vo­tov. Každý by mal žiť lás­kou. Tou sku­toč­nou. No nie vždy ju sku­točne náj­deme. Ča­sto­krát si mys­líme, že na ni­koho lep­šieho už ne­máme a toto je všetká láska, ktorú si za­slú­žime. Je to hlú­posť. Nie raz sa mi stalo, že mi moja ka­ma­rátka pla­kala, ako chce od svojho pria­teľa od­ísť, no myslí si, že už ni­kdy ju ne­bude ni­kto mi­lo­vať, že nemá na lep­šieho a toto je ma­xi­málna láska, akú jej člo­vek môže dať.

large (6)

we­he­ar­tit.com

Nie­kedy jed­no­du­cho ak­cep­tu­jeme všetku špinu, ktorá je na nás ho­dená. Ak­cep­tu­jeme a vy­sta­číme si s lás­kou, ktorá je klam­livá a se­becká. Vy­sta­číme si s dneš­ným sprá­va­ním, lebo vraj dnešný svet ne­pozná úp­rimnú lásku a ja som as­poň vo vzťahu. Ak nás chce ne­jaký muž mi­lo­vať, ob­da­ro­vá­vať dar­čekmi a sku­točne si nás vá­žiť, zľah­neme sa, lebo vraj si ho ne­za­slú­žime, má na lep­šiu a my mu­síme opäť hľa­dať toho naj­väč­šieho idi­ota v okolí 100 ki­lo­met­rov, ktorý nás bude po­ni­žo­vať. Pre­tože nič viac si ne­za­slú­žime.

Toto je je­diný „ak­cep­to­va­teľný“ druh lásky, aký si my ženy za­slú­žime, však? Po­tom upa­dáme do smútku a ne­vieme prísť na to, kde je prob­lém. Je v nás? Je v dru­hých? Je v ňom?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
1dacdkuvzi8-christopher-campbell

foto: thought­ca­ta­log.com

Je v na­šom prí­stupe a celý náš ži­vot bude len o prí­stupe. Ak bu­deme ak­cep­to­vať, že ľu­dia v na­šom okolí si s nami môžu ro­biť čo chcú, bu­deme do­stá­vať len zlé rady či údery. Ak bu­deme ak­cep­to­vať po­ni­žo­va­nie, oso­čo­va­nie a zradu, nič iné v láske ni­kdy viac ne­uvi­díme. Ne­ak­cep­tujme lásku, ktorú si mys­líme, že si za­slú­žime. Pre­tože sme na seba prí­liš se­ba­kri­tickí. Pre­tože vraj nie si až taká pekná. Pre­tože by si mala schud­núť a byť viac úspešná. V tom je ten prob­lém. Je v nás.

Mys­líme si, že si ne­za­slú­žime krásu, po­koru a nehu. Mys­líme si, že sku­točná láska ne­exis­tuje a po­tom sa ču­du­jeme, keď po no­ciach pla­čeme do van­kúša a sna­žíme sa po­cho­piť, prečo náš drahý muž uro­bil zlé veci.

Za­slú­žim si omnoho viac. A ty tiež. 

Za­slú­žime si sku­točnú lásku.

Za­slú­žime si sku­točne mi­lo­vať a byť mi­lo­vaní. 

Komentáre