Vždy som ve­dela, že my dvaja pat­ríme k sebe. Nech by sa čo­koľ­vek stalo naše cesty sa vždy pre­tnú. Od mo­mentu čo sa po­známe sme ni­kdy ne­boli bez seba. As­poň raz za me­siac sme si na­pí­sali. Ak teda ne­rá­tam asi pol roka tesne po na­šom roz­chode. Bolo to veľmi ťažké ob­do­bie. Za­ne­chalo mi veľkú jazvu na srdci.

Ob­čas mám po­cit, že tá jazva je už vy­lie­čená. Mý­lim sa. Vždy. Ni­kdy ne­bola. Aj te­raz, po­zri sa na mňa. Se­dím na po­steli a je­diný dô­vod prečo ne­mám na tvári slzy je kniha, ktorú som rýchlo sc­hmatla do ruky, len aby som sa tu ne­rozp­la­kala. Aj tak zo­pár sl­zi­čiek vy­šlo. Po­da­rilo sa mi ale pre­dísť búrke.

#mood 🚬 @mood_pas­sion via 📸 @flicka_elisa

A post sha­red by ME­N'S JOUR­NAL (@mens_cult) on

Celý čas po­tom ako sme sa roz­išli som tvr­dila, že ti ve­rím naj­viac na svete. Pa­ra­doxne. Vraj preto, lebo viac mi už ub­lí­žiť ne­mô­žeš. Vieš, je to pravda. Čo­koľ­vek uro­bíš, ni­kdy to ne­bude bo­lieť viac.

Dnes som ale zis­tila, že si te­bou dob­ro­voľne ne­chá­vam ub­li­žo­vať. Ro­bíš to ne­ve­domky. Pred pár dňami, keď sme si te­le­fo­no­vali som sa ťa po zis­tení is­tej sku­toč­nosti opý­tala vetu, ktorá zrejme trošku za­bo­lela. „Po­znala som ťa nie­kedy vô­bec?“ Na malú chvíľu si zo­stal ako oba­rený. Nech­cela som ti tým ub­lí­žiť. Len po­znať sku­točnú pravdu. Pri­zná­vam. Po­ve­dala som to pod emó­ciami. Mrzí ma to. Pre­páč.

Stále ma to bolí. A ty to vieš. Aj tak ale ob­čas ro­bíš veci, ktoré miesto toho aby moju ranu na srdci ho­jili, ro­zo­rvá­vajú ju viac a viac. Keby si úplne od­išiel z môjho ži­vota, ne­viem či by som to zvládla. Preto zo­staň. Si duša, ktorá patrí k tej mo­jej a na­opak. Obom nám je to jasné.

Mo­ments like this 🖤 @mood_pas­sion via 📸 @kat_in_nyc tag your love.

A post sha­red by ME­N'S JOUR­NAL (@mens_cult) on

Keby som mala tú mož­nosť prišla by som len aby som ťa mohla ob­jať. Tak veľmi mi na tebe zá­leží. Otáz­kou však je, čo by si bol ochotný uro­biť pre mňa ty. Pre­tože keď sa za­mys­lím nad tým ako by si mi asi od­po­ve­dal, je mi tak trošku ne­voľno. A preto dú­fam, že sa mý­lim.

Viac mo­jich člán­kov si mô­žeš pre­čí­tať na mo­jom osob­nom blogu http://www.by­riush.sk

Komentáre