Ako moja drahá ma­mina ho­vorí, čím je star­šia, viac si váži samú seba, svoje roz­hod­nu­tia, svoje telo a ľudí, kto­rých má okolo seba. Nedá sa mi ne­sú­hla­siť. Aj ty si pa­mä­táš, ako si 14 ročná stála pred zrkad­lom a s hne­vom ho­vo­rila ako chceš schud­núť či pri­brať, byť chlap­com či na­opak, byť viac žen­ská. Ja ťa chá­pem, bola som to­tiž presne taká istá. Ach, to naše sna­že­nie byť nie­kým iným a po­ni­žo­va­nie sa­mej seba. Ak si mys­líš, že to u teba ni­kdy ne­bolo a že si vždy bola spo­kojná a vy­rov­naná, tak ti gra­tu­lu­jem! Si jedna z mála.

pe­xels.com

Prav­dou je, že čím sme star­šie, na­be­ráme skú­se­nosti, ro­bíme roz­hod­nu­tia, pri­chá­dzajú ľu­dia, od­chá­dzajú, me­níme sa, tú­žime po zmene, stá­vame sa osob­nos­ťami, za­mi­lu­jeme sa, zlo­mia nám srdce a… a mohla by som po­kra­čo­vať ďa­lej. Je pri­ro­dzené, že ras­tieme a me­níme i svoje ná­zory. Veta „Ľu­dia sa ne­me­nia“ je hlú­posť. Me­nia sa každý deň. Hor­šie by bolo, keby si sa ne­me­nila. Každý deň sa me­níš. Po­pá­liš sa, vsta­neš, uve­do­míš si.

Je to ko­lo­beh ži­vota.

S ľuďmi, pre kto­rých by si vtedy naj­rad­šej i dý­chala, sa ledva po­zdra­víš.

Do­te­raz ne­chá­peš, čo si vi­dela na tom cha­la­novi z pred troch ro­kov, ktorý ti tak ub­lí­žil a pla­kala si kvôli nemu. Dnes by si ho ani ne­poz­vala na rande.

pe­xels.com

To, že sa me­níš je krásna vec. Stá­vaš sa že­nou, i keď stále hľa­dáš na sebe ne­dos­tatky, väč­ši­nou si so se­bou spo­kojná, vy­rov­naná a vieš svoje slabé a silné stránky. Mňa, keby sa pred pár rokmi opý­tali, čo si na sebe vá­žim, od­po­viem: „Nič. Ne­mám nič dobré.“

Hlúpa. Čo Vám po­viem. Pro­sím, ne­berte si ma za prí­klad. Chva­la­bohu, dnes už viem oce­niť svoje kva­lity, pri­znať svoje chyby, ho­vo­riť o prob­lé­moch, o mo­jej po­stave či osob­nosti. Viem viac zhod­no­tiť to, že ten cha­lan mi za moje slzy ne­stojí a viem včas od­ísť. Viem, že treba mať aj niečo v hlave, nie­len dobre vy­ze­rať. Viem, že karma exis­tuje a podľa toho sa ria­dim. Už ne­pra­jem ni­komu nič zlé, hoci on mi niečo zlé urobí. Viem už od­púš­ťať. Viem, kto­rých ľudí si treba ve­dieť ce­niť. Už viem, že pria­teľ­stvá ne­mu­sia byť večné a ani malé skla­ma­nia ma ne­od­ra­dia od viery.

pe­xels.com

Už nie som to na­ivné a večne sní­va­júce dievča, ktoré chce byť taká a taká. Pri­jala som samú seba, som sebe viac vďačná, chvá­lim samú seba s mie­rou a ži­jem oveľa kraj­šie.

Si je­diný člo­vek, s kto­rým bu­deš celý ži­vot!

Mi­luj seba samú!

Ho­vorí sa to: „Vá­žim si samú seba.“

Vy­skú­šaj to, zmení ti to celý ži­vot.

 

Komentáre