Za­čalo to ne­vinne. Mali z nás byť ka­ma­ráti. Mali sme sa ob­čas stret­núť na párty, pre­ho­diť pár slov pri bare a pre­tan­co­vať celú noc. Obaja sme ve­deli, že je ne­správne čo­koľ­vek si za­čí­nať. Ale z času na čas, si tým prejde každý. Tými na­mo­táv­kami a krát­ko­do­bými stret­nu­tiami, ktoré majú iba vy­pl­niť čas.

Ale toto bola až prí­liš ne­bez­pečná hra. Hra, v kto­rej boli na­sta­vené pra­vidlá presne. Ne­za­mi­lo­vať sa, ne­v­kla­dať do toho city a ani žiadne ná­deje. Pra­vidlá, ktoré sme my po­ru­šo­vali, každú spo­ločne strá­venú noc. Niečo me­dzi nami bolo iné, niečo nás nú­tilo po­kra­čo­vať v tom, čo ro­bíme. Už ne­šlo o párty, o flirt. Už v tom boli city. Ne­us­tále si pre­mie­tam všetky naše bozky. Vi­dím tvoju tvár, ktorú už po­znám do­ko­nalo. Tvoju mäkkú po­kožku, každý je­den pór, do­ko­nalé mi­hal­nice a ne­sku­točne krásny úsmev.

View this post on Ins­ta­gram

He shot me down

A post sha­red by Kai Bött­cher (@kai.boet) on

Vi­dím aj to, ako si vždy hryz­neš do pery tesne pred­tým, ako sa ma chys­táš po­boz­kať. Cí­tim tvoj do­tyk na mo­jom tele, cí­tim ho, aj keď mo­men­tálne pri mne nie si. Zvyk­neš mi ho­vo­riť, že so mnou je všetko iné. Ne­viem, čo tým presne mys­líš, ale páči sa mi tá myš­lienka. Viem, že si za­čal na mňa, na nást mys­lieť, ale ne­mô­žeme to ris­ko­vať. Mu­síme tomu odo­lať. Mu­síme to v nás po­pie­rať, aj keď to cí­time inak. Lebo tento vzťah by bol od­sú­dený na zá­nik.

View this post on Ins­ta­gram

Kina – i feel empty

A post sha­red by Kai Bött­cher (@kai.boet) on

Vzťahy majú za­čí­nať váž­nej­šie, ako po­zva­ním na drink na dis­ko­téke, od muža, ktorý sa už o ho­dinu na to snaží dot­knúť tvo­jich pier. Láska je niečo krásne, vzácne a oplatí sa o ňu bo­jo­vať rov­nako, ako sa oplatí bo­jo­vať o muža či ženu, ktorá sa úp­rimne a do hĺbky snaží spoz­nať ťa. Ale toto je ten pro­ces, ktorý sme my vy­ne­chali. Či je to spô­so­bené slo­bo­dou, ľah­ko­váž­nos­ťou, alebo tými vod­kami, vieme je­diné, a to, že naše city by mali byť také silné ne­us­tále, nie iba keď sme na dne po­hára. A tam ťa aj ne­chám, ako spo­mienku na noci, kedy bol al­ko­hol a párty od­po­ve­ďou na všetko. Lebo svoje sku­točné šťas­tie náj­dem mimo klubu. Preto sa mi viac ne­ozý­vaj, po­kiaľ máme byť iba „pár“ na ví­kend. Ve­rím na lásku, nie na na­mo­távku.

Komentáre