Odpustila som ti už dávno. Dávno predtým, ako som sa rozhodla ti to vôbec povedať. Možno som ti odpustila ešte skôr, ako si ty myslíš. No neurobila som to pre teba, spravila som to kvôli sebe. Kvôli môjmu vnútornému pokoju. A bolo to dobré rozhodnutie. Odkedy som ti odpustila, som omnoho šťastnejšia a pokojnejšia ako predtým. Postavila som sa a kráčam ďalej svojou vlastnou cestou. Každopádne nezabúdam.

Nezabudnem na to dobré, ale (bohužiaľ) ani na to zlé. Budem si to všetko pamätať už navždy. Tak isto ako aj ty. Ani ty na nič z toho nezabudneš. Budeme si to pamätať obaja aj napriek tomu, že by sme si niektoré veci radšej pamätať ani nechceli, no nepodarí sa nám na nich zabudnúť. Zanechali sme si navzájom v životoch nezmazateľnú stopu, ktorej sa už nedá zbaviť. A presne takto to musí byť. Aspoň nebudeme opakovať rovnaké chyby pri iných ľuďoch, ktorí nám skrížia naše životné cesty. Moju a tvoju.

unsplash.com

Nebudem sa vracať späť, do svojej minulosti (a nechcem to ani od teba). Nie je tam nič nové, čo by sme nevedeli. Nechcem zas opakovať niečo, čo obidvaja tak dôkladne poznáme, a aj keď mi tvrdíš, že by to skončilo inak, ja viem, že to nie je pravda. Ľudia sa rozchádzajú a to je úplne v poriadku, no ja nie som tá, ktorá sa bude rozchádzať a schádzať stále a stále dookola. Som zástanca toho, že keď sa niečo pokazí raz, bez problémov sa to môže pokaziť znova. Neskončím zas tam, kde som bola predtým. Nedovolím to. Teraz mi už nič nestojí v mojej vlastnej ceste. V ceste za lepším zajtrajškom, no tentokrát už bez teba.