Svet pri­chá­dza o úžas­ných ľudí, pre­tože ne­boli dosť silní, aby uniesli na svo­jich ple­ciach toho toľko. Nie je hanba ne­byť dosť sil­ným. Veď predsa nie sme stroje, ale ľu­dia.

Moja milá ka­ma­rátka, ak sa na­chá­dzaš v ťaž­kých chví­ľach, kedy sa cí­tiš osa­mote, prázdna a smutná, pro­sím, nájdi si ka­ma­rátku, ka­ma­ráta, po­kojne aj nie­koho z ro­diny a roz­prá­vaj o tom.

Roz­prá­vaj o svo­jich prob­lé­moch, o svo­jich po­ci­toch, o tom, čo sa v tvo­jom ži­vote deje. Pro­sím, ne­uzat­vá­raj sa do seba. To je to naj­hor­šie čo sa môže stať.

Ak sa cí­tiš bez­ná­dejná, ver, že všetko sa dá rie­šiť. Že nič nie je stra­tené, ale je dô­le­žité o tom ho­vo­riť. 

A na­opak. Ak vi­díš to ti­ché vo­la­nie o po­moc, možno tak ne­ná­padné, no predsa tak dô­le­žité, všimni si ho! Pro­sím ne­otoč sa ta­kej osobe chrb­tom. Po­tre­buje ťa viac, ako si mys­líš. Možno to, že práve tebe dala na­javo, že sa niečo deje v jej ži­vote, že nie je všetko ako má byť zna­mená, že ti dô­ve­ruje, že po­tre­buje tvoju oporu, vy­po­ču­tie, po­vzbu­de­nie, radu a po­cho­pe­nie.

Pro­sím, buď jej na blízku, kým nie je ne­skoro.

Toľko mla­dých, ši­kov­ných ľudí stratí ná­dej a roz­hodne sa ukon­čiť to naj­cen­nej­šie čo do­stali. Ukon­čiť svoj ži­vot, v kto­rom mali ešte toľko pred se­bou. Ostáva po nich smú­tok. Smú­tok v srd­ciach a otázky, na ktoré už ni­kdy ni­kto ne­dos­tane od­po­veď.

Prečo sa to mu­selo stať? Prečo sme ne­do­ká­zali po­môcť?
Tieto otázky ma zo­žie­rajú. Roz­mýš­ľam, no od­po­veď ne­na­chá­dzam. Ve­rím však, že je „všetko ako má byť, pre­tože všetko má svoj dô­vod.“ Pre­tože toto si vra­vela a to­muto si ve­rila.

 

Moja drahá, dú­fam, že tvoja du­šička už je šťastná a že už ťa nič ne­trápi. Dú­fam, že si tam, kde sa pre­bú­dzaš v ob­jatí šťas­tia a tam, kde už ni­kdy ne­bu­deš cí­tiť sa­motu a ob­rov­ské práz­dno. Chý­baš. Veľmi. Ne­chala si po sebe práz­dno v srd­ciach svo­jich najb­liž­ších, ale aj ka­ma­rá­tov a ľudí, o kto­rých by si si ani ne­mys­lela, že by to mohlo bo­lieť.


A preto, moja milá ka­ma­rátka, ne­hanbi sa zdô­ve­riť, nie je to hanba. Vždy sa nájde nie­kto, kto tu pre teba bude. Buď silná. Ver, že vždy sa dá zo zlého vy­ťa­žiť niečo dobré. Ak cí­tiš, že práve teba nie­kto po­tre­buje, maj oči ot­vo­rené, pre­tože ni­kdy ne­vieš, či toho člo­veka ne­vi­díš na­po­sledy.

„Nie­komu horí sviečka ži­vota dlho a sta­bilne, inému vzbĺkne moc­ným pla­me­ňom a po­tom rýchlo zhasne.“
– Majk Spi­rit

Komentáre