Som silná, ne­zá­vislá, hrdá! Áno, aj ja som sa po­kú­šala ho­vo­riť si to každé ráno pri káve, no moje po­city a emó­cie ma pre­vládli. Bola som smutná od rána až do ve­čera. No ako ide deň po dni, tak aj moje po­city chladli a za ne­jaký čas som si tieto slová do­ká­zala po­ve­dať, no na­ozaj som sa tak aj cí­tila.

Každé skla­ma­nie člo­veka mrzí. Je jedno, aký dô­vod na to máme, proste sme skla­mané. Je zá­bavné, keď sa na tie naše po­city po­zrieme po ne­ja­kej dobe a spo­me­nieme si na ne. No ni­kdy ne­za­bud­neme.

unsp­lah.com

Ak si mo­men­tálne skla­maná, ur­čite vieš, o čom pí­šem, no aj tieto tvoje po­city prejdú a z teba sa stane nie­kto nový. Ne­vra­vím o es­te­tic­kých úp­ra­vách, aj keď nie­kedy aj to po­môže, no opi­su­jem skôr po­cit, ktorý v tebe vznikne. Kaž­dým dňom smútku a kaž­dou sl­zou sa v tebe vy­tvára niečo, ako ochrana. Keby som to mala na­kres­liť, na­kres­lím že­leznú oponu, ktorá sa rozp­res­tiera po ne­ja­kom or­gáne na­zva­nom cit a emó­cia.

Úspešní ľu­dia tvr­dia, že ľu­dia, ktorí sa trá­pia majú vy­pra­co­vanú svoju osob­nosť. Nie na­darmo sa vraví, že ak si člo­vek prejde nie­čím zlým, stane sa z neho sil­nejší. A je to pravda presne takto to je! Každá ne­ga­tívna skú­se­nosť nám for­muje našu osob­nosť.

Keď som si to po čase za­čala uve­do­mo­vať, bola som vďačná za to, že som si tých zo­pár dní pop­la­kala, pop­re­mýš­ľala a ľu­to­vala sa. Presne toto ma spra­vilo no­vým člo­ve­kom. Hoci každé ráno bolo tak strašne ťažké a smutné, som tu a ži­jem ži­vot, v kto­rom už ľu­dia, ktorí mi ub­lí­žili ne­majú miesto.

tumblr_oezvbrubta1rzx9xso1_1280

we­he­ar­tit.com

Sa­moz­rejme, že prvé dni sú tie naj­hor­šie, no naj­dô­le­ži­tej­šie je po čase roz­mýš­ľať nad tým, čo vlastne chceš, čo chceš za­žiť alebo akú prvú bláz­nivú vec v svo­jom ži­vote uro­bíš. Po chvíľke roz­mýš­ľa­nia prí­deš na to, aké to je fajn. Vlastne si sama sebe pá­nom a ni­komu nič ne­mu­síš vra­vieť a vy­svet­ľo­vať. Stačí ak si niečo zau­mie­niš, zre­a­li­zu­ješ to a je to vonku ! Bu­deš šťastná, možno si v tom mo­mente po­vieš, že tak šťastná si sa už dl­h­šie ne­cí­tila.

No máme tu aj ne­jaké ne­ga­tíva…. Po­sledné od­stavce sa čí­tali úžasne, no k ži­votu pat­ria aj po­vin­nosti. Či to je škola, práca alebo iná čin­nosť. Je na­šou po­vin­nos­ťou skĺbiť emó­cie a to za čo sme zod­po­vedné. Te­raz som sa cí­tila tak fajn, ale o chvíľu sa vra­ciam do re­a­lity a idem zase tam, kde to veľmi tak­tiež nek­lape a ve­čer sa vrá­tim znova so zlou ná­la­dou. Áno je to vonku! Toto je ďal­šia fáza. Mu­síš za­čať byť šťastná aj keď ne­roz­mýš­ľaš nad úžas­nými ná­padmi. Mu­síš za­sta­viť všetky tie emó­cie, ktoré sú v tebe do nor­málu.

f040cd23acdee2be7a4d493362b96623

we­he­ar­tit.com

Je to veľmi dlhá cesta, no aj tu to zá­leží od toho aký máme prach bo­lesti, no ne­po­znám ni­koho, komu je to ľa­hos­tajné. Takže, či ti to bude tr­vať týž­deň, me­siac, alebo rok mu­síš na to ísť po­stupne a hlavne s roz­umom. Nechci aby ti bolo už na druhý deň su­per, pre­tože ne­bude, ale tak to má byť. Ver mi, že po ne­ja­kej dobe sa bu­deš smiať a bu­deš sa cí­tiť lep­šie, ako ni­kdy pred­tým.

Po­sledné, čo by som chcela na­pí­sať je to, že ti chcem po­ďa­ko­vať.

Vlastne chcem po­ve­dať ĎA­KU­JEM TI!

Ďa­ku­jem ko­mu­koľ­vek, kto ma pri­nú­til vy­ro­niť, čo i len je­dinú slzu v mo­jom ži­vote.

Komentáre