Prečítaj si dojímavý list, ktorý napísala žena svojmu milovanému mužovi. Budeš mať slzy na krajíčku. Tento pár sa totiž neskutočne ľúbil.
Čo je to vlastne mesiac oproti celému životu? Niekto by povedal, že zanedbateľná doba. No ja hovorím, že je to doba, ktorá sa bude naďalej navyšovať, no nikdy mi neprestane lámať srdce na márne kúsky.
Už nič nebude rovnaké ako predtým. To detstvo, ktoré sa pomyselne končí dovŕšením dospelosti, sa pre mňa skončilo v momente, ako som obdržala telefonát, že si zomrel.
Nevedela som si bez teba predstaviť svoj život, no aj tak si sa rozhodol odísť. Bez rozlúčky, ktorú som si nevenovala. Zvláštne, že keď som od teba odchádzala naposledy, zrodil sa vo mne akýsi prazvláštny pocit. Teraz už poznám jeho dôvod.
Keď som doma, stovky kilometrov od miesta tvojho posledného odpočinku, tá bolesť je o čosi menšia. Nesilnie. Tvárim sa, že je to v poriadku. Veď ľudia do našich životov prichádzajú pravidelne, no i odchádzajú, akonáhle nám dajú všetko, čo mali dať.
Ty si mi toho dal nespočetne veľa. Bola som obdarená tretím dedkom, s ktorým som možno nebola spojená rovnakou krvou, ale spájali nás naše duše. Teraz mi v tej mojej ostalo už iba prázdne miesto, ktoré je pomyselne vyplnené spomienkami na teba. Na tvoj večný úsmev na perách. Na tvoj láskavý pohľad. Na tvoje vášnivé rozprávania príbehov o ľuďoch, ktorých som nikdy nepoznala.
Bol si mojim priateľom, láskou i učiteľom. Milovala som ťa a aj stále milujem. Navždy ťa budem nosiť v srdci. Posielam pozdrav do neba.
