Spoz­nali sa pred 29 rokmi na svadbe ich spo­loč­ných ka­ma­rá­tov. Pre­tan­co­vali spolu celý ve­čer. Na druhý deň ča­kala, či sa jej ozve. Dá­val si na­čas. Najprv sa ne­ozý­val. No pre­šli dva týždne a od­razu za­zvo­nila pevná linka. Za­vo­lal. Prišlo prvé rande. Po­tom druhé a po­tom tre­tie. Stre­tá­vali sa päť ro­kov. Na­ko­niec prišla svadba. One­dlho jedno dieťa a po­tom druhé. Na­ro­dila som sa ja a môj brat. Dnes majú moji ro­di­čia na tvári o pár vrá­sok viac ako keď sa spoz­nali, ale ich láska je kaž­dým dňom sil­nej­šia.

Ne­bolo to tak dávno, no vtedy ne­exis­to­val Fa­ce­book ani Ins­ta­gram.

Do­ká­žeš si pred­sta­viť, že sa zo­zná­miš s nie­kým, kto sa ti páči a ne­mô­žeš si po­zrieť jeho pro­fil na in­ter­nete? Žiadne fotky, žia­den sta­tus. V dneš­nej dobe tak­mer ne­re­álna pred­stava. Všetci sme si už zvykli na „pre­klep­nu­tie“ toho dru­hého cez in­ter­net. Vir­tu­álna re­a­lita, ktorá sa v na­šej mysli stáva sku­toč­nou. Nie­kedy stačí je­diná fotka a o dru­hom člo­veku si vy­tvo­ríš ob­raz, ktorý sa vô­bec ne­musí zho­do­vať s re­a­li­tou. Za­čneš sle­do­vať jej/jeho zá­ujmy, spo­loč­ných pria­te­ľov, bý­va­lých pria­te­ľov, do­vo­lenky, ro­dinné fo­to­gra­fie, spo­lu­žia­kov, ko­le­gov a od­razu máš po­cit, že tú osobu dô­verne po­znáš. Nie­kedy za­čneš mať po­chyb­nosti a rad­šej vy­cú­vaš. Ino­kedy si o da­nej osobe vy­tvo­ríš taký do­ko­nalý ob­raz, že pravda ťa na­ko­niec kruto pre­facká.

fre­e­pik.com

Kde sa stala chyba ?

Som pre­sved­čená o tom, že zo­zna­mo­va­nie v mi­nu­losti a te­raz sa veľmi zme­nilo. Ak aj nad­via­žeš vzťah, so­ciálne siete v ňom zo­hrá­vajú dô­le­žitú úlohu bez toho, aby si si to vô­bec uve­do­mo­vala. Ne­ba­dane za­čí­naš ko­mu­ni­ko­vať viac cez in­ter­net ako na­živo. Kým prie­merné rande môže tr­vať pri­bližne dve ho­diny, vir­tu­álne ko­mu­ni­ku­ješ aj nie­koľko ho­dín denne. Ne­zá­leží na tom či je deň alebo noc, pí­šete si pre­tože to je po­hodlné. Na na­pí­sa­nie od­po­vede máš čas, prí­padne sa stih­neš po­ra­diť s ka­moš­kou. Ak ne­vieš ako za­re­a­go­vať, emo­ti­kony to vždy za­chrá­nia. Ak je veľmi zle, jed­no­du­cho ideš off­line. To na­živo nie je možné.

unsp­lash.com

Naj­väč­šie čaro sa ukrýva v osob­nom stret­nutí.

Tomu dru­hému sa mô­žeš po­zrieť do očí, po­čuť tón jeho hlasu a cí­tiť jeho vôňu. Mô­žeš sa ho na čo­koľ­vek opý­tať a ne­mu­síš sle­do­vať či je on­line a kedy od­píše. Do­ká­žeš si pred­sta­viť, že ideš na rande s nie­kým, s kým si si do­te­raz ne­vy­me­nila as­poň pár viet cez in­ter­net? Veď je to úplne pri­ro­dzené. Ži­jeme však v dobe, kedy sa zau­ží­vaný vzo­rec, zo­zná­me­nie – pí­sa­nie cez in­ter­net – rande, stal taký bežný, že si to, bo­hu­žiaľ, pred­sta­viť ne­do­ká­žeme.

Keď to fun­go­valo v mi­nu­losti, prečo by to ne­fun­go­valo dnes?

Po­zriem sa vedľa seba a na gauči se­dia ruka v ruke moji ro­di­čia. Vy­ze­rajú za­mi­lo­vane akoby sa zo­zná­mili len pred pár týžd­ňami. Za­čnem sa usmie­vať, lebo viem že pravá láska exis­tuje. A je úžasné, že k tomu aby sa pre­ja­vila a vy­dr­žala ni­kdy ne­pot­re­bo­vala Fa­ce­book ani Ins­ta­gram.

Komentáre