Mi­lo­vali sa tak, ako to v dneš­nej dobe do­káže len málo ľudí. Úp­rimne, čisto, bez akých­koľ­vek pre­ká­žok. Zbož­ňo­vala jeho úsmev hneď ráno po pre­bu­dení, keď jej s ledva roz­le­pe­nými očami šep­kal „mi­lu­jem Ťa“ , mi­lo­vala jeho vlasy, do kto­rých stále rada za­hrabla svo­jou ru­kou a tú­žila za­spá­vať každý ve­čer vedľa neho.

Ne­va­dilo jej, že mal okolo seba mnoho krás­nych žien. Je­diné, na čom jej sku­točne zá­le­žalo bolo, aby sa ni­kdy ne­za­bu­dol vrá­tiť k nej do­mov. Boli do­ko­nalí je­den pred dru­hého. Až kým sa ich cesty ne­ro­zišli na opačné konce kra­jiny. Vtedy to za­čalo a skon­čilo zá­ro­veň. Po­ve­dal – bu­dem Ťa mi­lo­vať, ale nie te­raz.

foto: pe­xels.com

Mi­lo­vať a byť tou is­tou oso­bou mi­lo­vaný je jed­no­du­ché a kom­pli­ko­vané zá­ro­veň. Láska je nád­herný po­cit, kto­rým ak sa ne­cháš viesť, za­ži­ješ nebo na zemi. Je nád­herná do­vtedy, kým jej ne­dá­vaš pod­mienky.

Ak je niečo, čo v láske na­ozaj ne­zne­siem, tak sú to práve pod­mienky. Nie vždy je to s lás­kou jed­no­du­ché, ob­čas exis­tuje mnoho pre­ká­žok a prob­lé­mov, no žia­den z nich nie je pri sku­toč­nej láske tak veľký, aby ju zni­čil. Ak však prídu na rad pod­mienky, za­čína vážny prob­lém.

foto: pe­xels.com

Bu­dem Ťa mi­lo­vať, keď sa pre­sťa­hu­ješ za mnou, na opačný ko­niec kra­jiny. Bu­dem Ťa mi­lo­vať, ale nie te­raz. Až keď si dosť uži­jem, až keď bu­dem mať na to čas, až keď sa zme­níš. Takto podľa Teba vy­zerá sku­točná láska?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ne­viem, či je to ľuďmi sa­mot­nými, alebo či je to tou ne­ko­neč­nou sna­hou byť do­ko­na­lými, pá­čiť sa iným, pô­so­biť uhla­dene, uspo­ria­dane, správne. Sna­žíš sa byť tak veľmi per­fekt­nou pre iných, až za­bú­daš sama na seba. Nie si úp­rimná nie len k iným, ale do­konca ani sama k sebe. Kla­meš samú seba a pre­svied­čaš sa o tom, že je všetko správne, aj keď to už dávno ne­fun­guje. Pre­stalo to fun­go­vať v mo­mente, keď si láske za­čala dá­vať pod­mienky a keď za­čala pod­mienky ak­cep­to­vať.

Aj ja som už v ži­vote po­čula – bu­dem Ťa mi­lo­vať, ak … – a na­sle­do­valo za tým mnoho ďal­ších slov a viet, ktoré bo­leli. Ale nie tou ubí­ja­jú­cou bo­les­ťou, ktorá Ťa zraní a Ty sa ne­vieš po­hnúť ďa­lej. Bola to bo­lesť, ktorá oslo­bo­dzuje. Lebo láska, ktorá nie je sku­točná je hor­šia, ako žiadna láska.

foto: pi­xa­bay.com

Bo­jíš sa mi­lo­vať te­raz. Alebo je možno muž, kto­rého máš po svo­jom boku ten, kto sa bojí mi­lo­vať. Vraj sa chce vy­bláz­niť, vraj si chce ešte užiť, vraj to me­dzi Vami ešte nie je dosť vážne. Vraj. Bojí sa mi­lo­vať  Ťa tu a te­raz.

Pre­bú­dza v Tebe po­chyb­nosti, no Ty sa tak veľmi bo­jíš, že ho stra­tíš, že mu to­le­ru­ješ všetko. Po­kojne naňho po­čkáš a nie týž­deň, či dva. Po­čkáš aj rok, dva, či do­konca tri. Kým doš­tu­du­jete, kým si náj­dete prácu, kým sa pre­sťa­hu­jete. Ča­káš, kým on po­vie, že na­stal ten správny čas mi­lo­vať Ťa. A to je ten lepší prí­pad. Čo ak ten čas ne­príde ni­kdy? Čo ak sa na­po­kon roz­hodne, že Ťa mi­lo­vať vlastne nechce?

Ne­strá­caj čas s člo­ve­kom, ktorý Ťa bude mi­lo­vať, keď na to príde ten správny čas. Na lásku správny čas ne­exis­tuje. Uvi­díš, že hneď ako sa od neho oslo­bo­díš príde do Tvojho ži­vota člo­vek, ktorý Ťa bude mi­lo­vať tu a te­raz.

Komentáre