Je toho toľko, čo ti chcem po­ve­dať. Od nášho po­sled­ného roz­ho­voru ubehla už dlhá doba, pre­šlo mnoho dní.. Celé tie me­siace, čo sme už ne­boli v kon­takte, si mi veľmi chý­bal. Ale mô­žem si za to sama nie? Však ja som to celé ukon­čila, ja som ťa vy­ma­zala zo svojho ži­vota.. Teda, as­poň som si to mys­lela, ale ne­bolo tomu tak, po ukon­čení si pre mňa zna­me­nal ešte viac ako pred­tým, čo už som si mys­lela, že ani nejde.

Ne­bolo dňa, aby som si na teba ne­spo­me­nula, vo všet­kom som vi­dela teba.. Z oby­čaj­nej pes­ničky som do­ká­zala vy­s­kla­dať náš prí­beh, pre­tože v nej boli po­u­žité slová, ktoré si zvy­kol ho­vo­rie­vať mne. Naj­hor­šie pre mňa bolo, ak nie­kto z mo­jich ka­ma­rá­tov po­ve­dal slovo, ktoré za­chy­tá­valo ur­čitú spo­mienku na teba. Vtedy akoby som do­stala nôž do srdca. Bol si všade, pri­tom si tu vô­bec ne­bol. Všade je pri­veľa tvo­jich spo­mie­nok..

unsp­lash.com

Mali sme spolu toľko plá­nov, toľko veci, ktoré sme mali sti­hnúť a ja som to všetko zni­čila. V tej dobe som si mys­lela, že to je pre mňa naj­lep­šie, od­pú­tať sa od teba, no dnes viem, že to bola hlú­posť. Zrejme som po­tre­bo­vala len ve­dieť, či do­ká­žem byť bez teba dl­h­šiu dobu. Zvlá­dala som to, no stále som za­spá­vala so sl­zami v očiach, pre­tože si mi chý­bal.

 

Po­tre­bo­vala som tie tvoje hlúpe po­známky k ži­votu.

Po­tre­bo­vala som naše nočné kon­ver­zá­cie.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Po­tre­bo­vala som vtipy, ktoré sme chá­pali len my dvaja, po­tre­bo­vala som TEBA.

 

Ne­rada to pri­zná­vam, ale mne chýba aj to, ako si ma do­ká­zal pod­pi­cho­vať, hoci som to ne­mala v ob­ľube. Dnes už viem, že vo vete „ak jed­ného dňa od­ídem, bude ti na mne chý­bať aj to čo si ne­zná­šal“ je veľký kus pravdy. Hoci ty si ne­odi­šiel, to ja. Toľko slov os­talo ne­po­ve­da­ných a toľko otá­zok ne­zod­po­ve­da­ných. Vždy bu­dem niesť vinu za to, že som to zni­čila a že som ti ne­bola lep­šou.

tum­blr.com

Každý z nás žije svoj ži­vot ďa­lej, padá, vstáva, učí sa a kráča vpred. Zvykli sme to ro­bie­vať spolu, zvykli sme ho­diny trá­viť roz­ho­vormi o ni­čom, no zá­ro­veň o všet­kom. Dnes to ro­bíme už každý zvlášť. Ne­viem, ako sa máš, či sa ti darí, či si zdravý, šťastný či ti nič ne­chýba, ale rada by som to ve­dela. Sa­moz­rejme to nie je je­diná vec, ktorú by som rada ve­dela, ale tie os­tatné otázky ostanú rad­šej ne­vy­slo­vené a ukryté vo mne.

Ni­kdy som ne­ľu­to­vala to, že si po celé tie roky tvo­ril sú­časť môjho by­tia. Bola som vďačná za každý mo­ment, ktorý si mi ve­no­val, za každú po­moc, či za každé vy­po­ču­tie môjho hys­te­ric­kého vý­levu. Navždy si ťa bu­dem pa­mä­tať ako nie­koho, kto uro­bil moje dni lep­šími, ako nie­koho s tou ve­se­lou po­va­hou a nie­koho, kto si do­ká­zal zís­kať ko­ho­koľ­vek, pre­tože má to naj­lás­ka­vej­šie srdce. Slová, ktoré boli po­ve­dané a skutky, ktoré boli vy­ko­nané nás po­sú­vajú vpred, no ča­som sa tú­žime vrá­tiť do bez­peč­ného prí­stavu tam, kde sme za­čí­nali. No mno­ho­krát je ne­skoro. Ako v tomto prí­pade. Preto bu­dem len na­ďa­lej dú­fať, že máš všetko, po čom tú­žiš. Že som pre teba ne­bola skla­ma­ním alebo oso­bou, za ktorú sa už ne­priz­náš.

A na­ďa­lej ostá­vaš žiť tam, kde ti to pat­rilo zo všet­kých naj­viac, v mo­jom srdci.

Komentáre