Poď so mnou. Uká­žem ti svet, aký si do­te­raz ne­poz­nal. Chcem ťa zo­zná­miť so svo­jím vnút­rom. Chcem pred te­bou vy­zliecť moju dušu a uká­zať ti, aká som. Chcem, chcem, chcem…

Aké krásne je byť za­mi­lo­vaná. Aké krásne je byť s člo­ve­kom, kto­rému sa mô­žeš zdô­ve­riť. Uká­zať svoju dušu. Poď! Uká­žem ti, aká som. Som žena idúca si za svo­jimi snami, som diev­čatko s lí­zan­kou v ruke. Som ta­neč­nica na hla­dine ja­zera, ktoré je pod mo­jimi no­hami pevné. Viem byť aj mú­mia, vy­sc­hnutá bez ži­vota, keď ráno vsta­nem una­vená, no ty aj tak na mňa s úsme­vom po­zrieš a po­vieš že mi to pri­stane.

frspgsmd64s-tim-stief

pe­xels.com

Poď! Uká­žem ti iný svet. Chcem s te­bou be­žať po kop­coch, v le­soch sa hrať na skrý­vačku po­me­dzi stromy. Tan­co­vať v let­nom vánku čech­ra­jú­com mi vlasy.V noci sa roz­prá­vať do bde­lého rána, kedy sú duše najz­ra­ni­teľ­nej­šie a zdô­ve­riť sa s naj­hl­b­šími citmi k tebe. Po­ve­dať ti o mo­jich snoch, ktoré sú možno len vzduš­nými zám­kami, no majú v sebe ná­dych re­a­lity. Pred­sta­viť ti moju mi­nu­losť, roz­prá­vať ti o mo­jom det­stve.

Chcem, aby si ma po­znal celú, ce­lu­čičkú celú. Mi­lu­jem každú chvíľu strá­venú s te­bou. Keď viem, že sa mô­žem na teba spo­ľa­hnúť. Keď po­tre­bu­jem, aby si pri­šiel a ty si za pol­ho­dinu pri mne. Keď sa chcem vy­pla­kať a ty mi po­núk­neš tvoje ra­mená. Keď sa te­ším, tak ty sa ra­du­ješ so mnou. Mi­lu­jem, že mô­žem žiť. Mi­lu­jem svoj ži­vot sám o sebe, no ešte viac vďaka tebe. Ty mu do­dá­vaš šťavu, ty mu do­dá­vaš po­trebné ko­re­nie, ty mu do­dá­vaš hĺbku. S te­bou byť je ra­dosť.

MV5BNTcxMzI5NTU2NV5BMl5BanBnXkFtZTgwMjI2Mzc2MDI@

imdb.com

Keď sa po­há­dame, ne­vadí. Ve­rím v rov­no­váhu, zlé musí vy­va­žo­vať dobré. Ty si ten, kto­rému dá­vam svoje srdce na dlani pre­tože slová a skutky sved­čia tomu že si to za­slú­žiš. Tvoj tón hlasu ma do­káže roz­vl­niť ako hla­dinu vody, tvoje po­hla­de­nie vo mne zo­trie aké­koľ­vek zlo. Aj keby sme ne­mali byť spolu navždy, ne­vadí.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ve­rím v prí­tom­nosť, v kto­rej ži­jeme a v kto­rej sme MY. Aj na­priek všet­kému, čo sa stalo a čo sa má stať ti ďa­ku­jem.

Tebe, mi­lo­vaný, pre­tože si tu. Pre­tože SI. Ďa­ku­jem ti.

Komentáre