Bola som obyčajné dievča, ako všetky ostatné. Dostatočne sebavedomé, aby sa netrápilo názormi druhých a dostatočne spoločenské na to, aby bolo stále obklopené ľuďmi. Moju postavu by človek možno označil za plnoštíhlu, avšak sedemdesiat kilogramov pri mojej výške 165 cm bolo celkom dosť. Stále som bola unavená a nezjedla som toho príliš. Bola som tvrdohlavá a neoblomná, veľmi rada som sa chodila zabávať s kamarátmi, no paradoxne ma bavila aj literatúra. Pri pohľade na motivačné citáty alebo vyšportované ženy na Facebooku sa mi oči prevracali v 360 stupňových trajektóriách.

Myslela som si, že cvičí len človek, ktorého nebaví nič intelektuálne a určite je so sebou nespokojný, keď vynakladá toľko námahy, aby mal vyššie sebavedomie. Čím viac mi niekto o pohybe hovoril, tým viac ma to odpudzovalo.

Až jedného dňa ma zavolala kamarátka si zabehať. Tak som išla, prečo nie. Chytilo ma to. Napĺňal ma pocit, že keď nevládzem, pridám, a dokážem ešte viac. Bavilo ma krok po kroku sa zlepšovať. Zrazu som videla na sebe zmenu a onedlho ju videlo aj okolie. O pol roka ma kamarátka zlanárila na cvičenie piloxingu a po pol roku týchto aktivít som bola ľahšia o osem kíl. Skúsila som sa stravovať zdravšie a s mojou výslednou váhou 58 kg ma moje okolie nespoznávalo. Nakoniec som zakotvila pri cvičení v posilňovni, ktorému sa venujem doteraz.

foto: autor

Čo je však dôležité, našla som prepojenie medzi svojím telom a dušou. Predtým som si myslela, že žiadne neexistuje a kalokagatia je len mýtus. Našla som v športe svoj koníček a možno to bude znieť vtipne, napĺňa ma hlavne kvôli rozvíjaniu mojej psychiky. Dovolím si povedať, že som diametrálne odlišný človek v porovnaní s mojím ja spred dvoch rokov. Vďaka precíznemu prístupu k športu a vytrvalosti som sa naučila byť aj precízna a vytrvalá vo všetkých aspektoch svojho života.

foto: autor

Teraz som zdravá a cítim sa lepšie, ako kedykoľvek pred tým. Možno mi už nechutí každý deň jesť fast foody a sladkosti, ale zato zjem trikrát výdatnejší obed, ako keď som mala o dvanásť kilogramov viac. Možno ma už nebaví chodiť každý deň na párty, lebo som dosť zaneprázdnená aktívnejším životom, ale pracujem na veciach, čo majú perspektívu. Cvičenie a šport ako taký mi úplne prevrátil naruby môj pohľad na svet a na to, čo je podstatné.

Dôvod, prečo by si teda mala cvičiť je jednoduchý. Lebo svoje telo a dušu miluješ, a nie nenávidíš. Lebo kalokagatia existuje.